sloveso -a -vies s. lingv. ohybné slovo vyjadrujúce dej: dokonavé, pomocné, predponové s.;
slovesný2 príd.: s. prísudok, s-é podstatné meno
sloveso, -a, -vies str. gram. ohybný slovný druh, ktorým sa vyjadruje dej ako proces prebiehajúci v čase a ktorý má gramatické kategórie vidu, času, spôsobu, slovesného rodu a osoby s číslom: pomocné s., dokonavé, nedokonavé s-á; prechodné, neprechodné s-á; zvratné s-á;
slovesný2 príd.: s-é podstatné meno
(jedno) sloveso; (bez) slovesa; (k) slovesu; (vidím) sloveso; (hej) sloveso!; (o) slovese; (so) slovesom;
(dve) slovesá; (bez) slovies; (k) slovesám; (vidím) slovesá; (hej) slovesá!; (o) slovesách; (so) slovesami;