Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma un

slobodný príd.

1. kt. má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: s. človek, občan

2. nezávislý: s. národ, štát, s-é mesto

3. neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: s. rozvoj, s. umelec, s-é povolanie, s-á diskusia

4. kt. je na slobode: väzni sú už s-í

5. neženatý al. nevydatá: s. muž; s-á matka s nemanželským dieťaťom

6. hist. majúci občianske práva a výhody: s-í obyvatelia mesta, op. poddaní;

za slobodna → zaslobodna;

slobodne prísl. podľa vlastnej vôle, nezávisle: s. žiť, pracovať, zmýšľať;

slobodno vetná prísl.: s. hovoriť, nes. mlčať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slobodný; slobodne prísl.; slo­bodno vetná prísl.

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


slobodne 1. porov. slobodný 1 2. p. voľne 2 3. p. samostatne 1


voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slobodne p. slobodný


slobodný príd.

1. majúci politickú a hospodársku slobodu, zvrchovanosť, neporobený, nezávislý: s. národ, štát; s-é mesto, s. prístav; Vravelo sa im, že sú slobodní, že majú svoj štát. (Urb.) V slovenských horách všetci našli svoju slobodnú domovinu. (Ondr.)

2. majúci voľnosť v konaní, rozhodovaní, od -nikoho, od ničoho nezávislý: Robotníci začínali žiť ako slobodní ľudia. (Ondr.) Je slobodný ako nikto z nás, lebo nežije tuctovým ľudským potrebám. (Smrek); zastar. s. pán príslušník istého šľachtického stupňa s. murár príslušník slobodomurárstva;

3. ktorý nie je v stave manželskom, nie je viazaný manželstvom: s. mládenec, s-é dievča; Zahrám si na slobodného manžela. (Urbk.); spodst. Celé rodiny slobodní, manželia boli bez práce. (Tomašč.); za slobodna pred uzavretím manželstva: Jej muž bol za slobodna drotárom. (Jil.)

4. trochu zastar. určený na odpočinok, voľný: Všetok slobodný čas trávi čítaním. (Jégé) Nemá jedinej slobodnej hodiny. (Tim.)

5. zastar. neviazaný voľný v správaní: Jej vystupovanie je veľmi slobodné. (Tim.)

6. neviazaný, neobmedzený zvláštnymi podmienkami: s-é voľby; s-é podnikanie; s-é povolanie; s-á diskusia;

7. zastar. v priestore ničím nespútaný, voľný v pohybe: Od Radzaníc bol k nim slobodný výhľad. (Kal.) Ako cítila slobodné ruky, hneď sa vrhla na brvno, aby ho odstránila. (Vaj.)

mať s-é ruky môcť nehatene konať;

slobodne prísl. bez obmedzenia, voľne, nezávisle, podľa svojej vôle: s. žiť, pracovať; Povedz všetko, čo vieš — slobodne. (Kuk.) Môže sa celkom slobodne oddať svojim myšlienkam. (Jes.)

Morfologický analyzátor

slobodný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) slobodný; (bez) slobodného; (k) slobodnému; (vidím) slobodného; (o) slobodnom; (so) slobodným;

(traja) slobodní; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodných; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jeden) slobodnejší; (bez) slobodnejšieho; (k) slobodnejšiemu; (vidím) slobodnejšieho; (o) slobodnejšom; (so) slobodnejším;

(traja) slobodnejší; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejších; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jeden) najslobodnejší; (bez) najslobodnejšieho; (k) najslobodnejšiemu; (vidím) najslobodnejšieho; (o) najslobodnejšom; (s) najslobodnejším;

(štyria) najslobodnejší; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejších; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) slobodný; (bez) slobodného; (k) slobodnému; (vidím) slobodný; (o) slobodnom; (so) slobodným;

(štyri) slobodné; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodné; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jeden) slobodnejší; (bez) slobodnejšieho; (k) slobodnejšiemu; (vidím) slobodnejší; (o) slobodnejšom; (so) slobodnejším;

(dva) slobodnejšie; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jeden) najslobodnejší; (bez) najslobodnejšieho; (k) najslobodnejšiemu; (vidím) najslobodnejší; (o) najslobodnejšom; (s) najslobodnejším;

(dva) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;


ženský rod

(jedna) slobodná; (bez) slobodnej; (k) slobodnej; (vidím) slobodnú; (o) slobodnej; (so) slobodnou;

(štyri) slobodné; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodné; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jedna) slobodnejšia; (bez) slobodnejšej; (k) slobodnejšej; (vidím) slobodnejšiu; (o) slobodnejšej; (so) slobodnejšou;

(tri) slobodnejšie; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jedna) najslobodnejšia; (bez) najslobodnejšej; (k) najslobodnejšej; (vidím) najslobodnejšiu; (o) najslobodnejšej; (s) najslobodnejšou;

(štyri) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;


stredný rod

(jedno) slobodné; (bez) slobodného; (k) slobodnému; (vidím) slobodné; (o) slobodnom; (so) slobodným;

(tri) slobodné; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodné; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jedno) slobodnejšie; (bez) slobodnejšieho; (k) slobodnejšiemu; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejšom; (so) slobodnejším;

(dve) slobodnejšie; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jedno) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejšieho; (k) najslobodnejšiemu; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejšom; (s) najslobodnejším;

(tri) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;

slobodňe slobodňe

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum SLOBODNÉ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LUTILA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor