Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

slobodný príd.

1. kt. má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: s. človek, občan

2. nezávislý: s. národ, štát, s-é mesto

3. neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: s. rozvoj, s. umelec, s-é povolanie, s-á diskusia

4. kt. je na slobode: väzni sú už s-í

5. neženatý al. nevydatá: s. muž; s-á matka s nemanželským dieťaťom

6. hist. majúci občianske práva a výhody: s-í obyvatelia mesta, op. poddaní;

za slobodna → zaslobodna;

slobodne prísl. podľa vlastnej vôle, nezávisle: s. žiť, pracovať, zmýšľať;

slobodno vetná prísl.: s. hovoriť, nes. mlčať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slobodný; slobodne prísl.; slo­bodno vetná prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobytslobodný: slobodné rozhodnutienepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviskahladkýnehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolaniavoľnýslobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechodsústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úlohpokojnýtichýneskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastiečistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály


nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občannezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajinyslobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľsuverénnyzvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vládaautonómnysamosprávnysvojbytnýsamobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvoosamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkovoddelenýosamostatnenýseparátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článkusólovýhovor. neskl.: extrasólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sakomenej vhodné zvláštny

3. p. pôvodný 3


slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človekvoľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výbernezávislýpubl. al. slang.: independentnýindependent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženouneobmedzenýnehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebehneviazanýnespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábavadobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutiedemokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina

2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenecnevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá

3. p. nezávislý, samostatný 1


voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnenýpovolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnenýprázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnenýneobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničenýneobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnenýnenútenýnestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzenýnenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväznýneviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalýnenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slobodný príd.

1. majúci politickú a hospodársku slobodu, zvrchovanosť, neporobený, nezávislý: s. národ, štát; s-é mesto, s. prístav; Vravelo sa im, že sú slobodní, že majú svoj štát. (Urb.) V slovenských horách všetci našli svoju slobodnú domovinu. (Ondr.)

2. majúci voľnosť v konaní, rozhodovaní, od -nikoho, od ničoho nezávislý: Robotníci začínali žiť ako slobodní ľudia. (Ondr.) Je slobodný ako nikto z nás, lebo nežije tuctovým ľudským potrebám. (Smrek); zastar. s. pán príslušník istého šľachtického stupňa s. murár príslušník slobodomurárstva;

3. ktorý nie je v stave manželskom, nie je viazaný manželstvom: s. mládenec, s-é dievča; Zahrám si na slobodného manžela. (Urbk.); spodst. Celé rodiny slobodní, manželia boli bez práce. (Tomašč.); za slobodna pred uzavretím manželstva: Jej muž bol za slobodna drotárom. (Jil.)

4. trochu zastar. určený na odpočinok, voľný: Všetok slobodný čas trávi čítaním. (Jégé) Nemá jedinej slobodnej hodiny. (Tim.)

5. zastar. neviazaný voľný v správaní: Jej vystupovanie je veľmi slobodné. (Tim.)

6. neviazaný, neobmedzený zvláštnymi podmienkami: s-é voľby; s-é podnikanie; s-é povolanie; s-á diskusia;

7. zastar. v priestore ničím nespútaný, voľný v pohybe: Od Radzaníc bol k nim slobodný výhľad. (Kal.) Ako cítila slobodné ruky, hneď sa vrhla na brvno, aby ho odstránila. (Vaj.)

mať s-é ruky môcť nehatene konať;

slobodne prísl. bez obmedzenia, voľne, nezávisle, podľa svojej vôle: s. žiť, pracovať; Povedz všetko, čo vieš — slobodne. (Kuk.) Môže sa celkom slobodne oddať svojim myšlienkam. (Jes.)

Morfologický analyzátor

slobodný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) slobodný; (bez) slobodného; (k) slobodnému; (vidím) slobodného; (o) slobodnom; (so) slobodným;

(traja) slobodní; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodných; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jeden) slobodnejší; (bez) slobodnejšieho; (k) slobodnejšiemu; (vidím) slobodnejšieho; (o) slobodnejšom; (so) slobodnejším;

(štyria) slobodnejší; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejších; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jeden) najslobodnejší; (bez) najslobodnejšieho; (k) najslobodnejšiemu; (vidím) najslobodnejšieho; (o) najslobodnejšom; (s) najslobodnejším;

(traja) najslobodnejší; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejších; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) slobodný; (bez) slobodného; (k) slobodnému; (vidím) slobodný; (o) slobodnom; (so) slobodným;

(štyri) slobodné; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodné; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jeden) slobodnejší; (bez) slobodnejšieho; (k) slobodnejšiemu; (vidím) slobodnejší; (o) slobodnejšom; (so) slobodnejším;

(tri) slobodnejšie; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jeden) najslobodnejší; (bez) najslobodnejšieho; (k) najslobodnejšiemu; (vidím) najslobodnejší; (o) najslobodnejšom; (s) najslobodnejším;

(štyri) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;


ženský rod

(jedna) slobodná; (bez) slobodnej; (k) slobodnej; (vidím) slobodnú; (o) slobodnej; (so) slobodnou;

(štyri) slobodné; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodné; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jedna) slobodnejšia; (bez) slobodnejšej; (k) slobodnejšej; (vidím) slobodnejšiu; (o) slobodnejšej; (so) slobodnejšou;

(tri) slobodnejšie; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jedna) najslobodnejšia; (bez) najslobodnejšej; (k) najslobodnejšej; (vidím) najslobodnejšiu; (o) najslobodnejšej; (s) najslobodnejšou;

(štyri) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;


stredný rod

(jedno) slobodné; (bez) slobodného; (k) slobodnému; (vidím) slobodné; (o) slobodnom; (so) slobodným;

(dve) slobodné; (bez) slobodných; (k) slobodným; (vidím) slobodné; (o) slobodných; (so) slobodnými;


(jedno) slobodnejšie; (bez) slobodnejšieho; (k) slobodnejšiemu; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejšom; (so) slobodnejším;

(dve) slobodnejšie; (bez) slobodnejších; (k) slobodnejším; (vidím) slobodnejšie; (o) slobodnejších; (so) slobodnejšími;


(jedno) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejšieho; (k) najslobodnejšiemu; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejšom; (s) najslobodnejším;

(dve) najslobodnejšie; (bez) najslobodnejších; (k) najslobodnejším; (vidím) najslobodnejšie; (o) najslobodnejších; (s) najslobodnejšími;

slobodný, čes
svobodný príd
1. majúci voľnosť v konaní, rozhodovaní: zeby sloboden byl Martin k ureku, aby ge von vziwal k swe wuly, treba sy ge von sloboden prodat sliače 1589; myster slobodny gest sweho sina podle sweg wule včity; towariss na Wanocze slobodny gest ca 1636; 1726; Buch slobodnym panem ge nad wsseckym stworeňym pp 1734
o swobodny pacholek ten muoz obdrzeti o swuy nagem wedle bozby piet ssylinkuow žk 1473 slobodník; prosyme o slobodneho mystra, ktery ku trestany gest wywoleny na zlych lydy nováky 1573 popravcu, kata; kralowstwj gsu, kde su slobodnj stawowe zwaskem praw mezj sebu zwazanj kob 1666 príslušníci šľachty; zemane, swobodnj panowe a hrabata messkagj w zámcych op 1685 príslušníci istého šľachtického stupňa; commeatum dare: swobodný pas, powolenj k odgjti wu 1750 povolenie voľne cestovať
2. majúci politickú, hospodársku slobodu, zvrchovanosť, neporobený: panu richtarowi a radie mesta czisarskeho swobodneho Sstiawnicze bánovce n. b. 1569; independens: slobodny, kdo žadnému podmaňeny nenj ks 1763
o dana gest zprava, ze ste sluzebnykj nase na svobodne czeste zlapaty dalj strečno 1575 e na verejnej komunikácii; (pán) ze slobodnych passyenek dal zagatj statek a owce sklabiňa 1660 z obecných; slobodnj wogacy a draguny k pechote se pripogugj kob 1666 dobrovoľníci; ager compascuus: slobodné pole pasewné ks 1763 obecné, kde možno pásť
3. kt. nie je v manželskom stave: (dom) ktery sam Johannes byl predal, gsa gesste slobodnjm mladencem p. ľupča 1598; z mylosti Bozi sem swug staw slobodny promenila a memu milemu za towaryssku wernu se odewzdala bratislava 1662; gedna žena z gednim slobodnym zhressyla rw 1702; ti ale, kterák viďeťi, svobodný ješťe mláďenec jsi br 1785
4. neviazaný, voľný v správaní: ten slobodny a rozpustili žiwot twug, ktery wedess, pricina može biti, že sprawedliwost boska nahlu smrtu može te trestati kt 1753; exlex: slobodny, bez práwa žigjcy, swawólny ks 1763; Chrisaorius w chlipnostach telesnych zanečisteny, slobodny žiwot wgedol mk 18. st
o cžlowek mal welmy slobodny a rospustily gazik ská 18. st bezočivý
5. neobmedzený zvláštnymi podmienkami: kterak gsau oni mezi sebuw swobodny fragmark z domy včinily p. ľupča 1587; widelily sme dwe komory k slobodnemu užiwany žilina 1692; do human neb do dwora cesta y studna ma byty slobodna l. ondrej 1704; swobodné neb indyfferentnj wecy, které ani prikázané, ani zakázané negsu mps 1777
o yako bi to mohlo bity, zebi on swe slobodi tak lachcze upustil, ponewacz mali ste starodawny s kapitule z ostrihomskeg slobodny list trenčín 1647 privilegiálnu listinu
• opilstwj anebo žaden, anebo maly wystupek gest, proto wssudy swobodny pas ma, nikde se netresce sp 1696 voľný vstup
6. voľný v priestore, nezastavaný: žluta ruže slobodny plac myluge or 1672; hypaethrus: neprykryte mjsto, slobodné podnebj ks 1763; tehotným zdrawé, swobodné a suché powetrj gest welmi potrebné zk 1778; obe strany na swobodne pole wytahly k bogi hi 18. st
7. oslobodený od niečoho: prigmi wieru nebeskeho prykazany, aby byl priebitek bosky, w kterem bi mohol poznati sebe, byti slobodneho od osydel diabelskych bag 1585; nekterj od porubou a obecnjch tarch slobodnj kob 1666; fatens, gako zeman, od takoweho myta slobodny bol liptov 1751; žádný po celý čas swého žiwobytj od wsselikého hrjchu wssednjho swobodný nebyl mps 1777; jsú mníški temer všaďe od moci biskupuv svobodné br 1785
8. nezaťažený dlžobnou položkou: ya dom swoy slobodny dawam Petrassowy žk 1454; zahrady pol y kopanicza, to wsseczko gyž zaplaczene mam a swobodne žilina 1598; gesu slobodni cztiry gitra zeme jelšava 1607; wssetek ten urek ge slobodni, anj neslissal, žebi od dakoho peniza bily wzaly na swug urek ivachnová 1736; (otec) zahradu slobodnu zanechal príbovce 1739;
-e prísl bez obmedzenia, voľne, nezávisle, podľa svojej vôle: Ywaniš tu rolu oraczu slobodne kupil od Dorothy rajec 1485 e; Petro dobrowolne a slobodne kupil wystawok od menowanych bratrow l. trnovec 1590; prjsedycy spoluradcowe magj slobodne, ale sprawedliwe poddawat kob 1666; slobodne pod druheho pana pregsti mužeme valaská 1771; slobodne tuto sa rozčulugeme pt 1778;
-osť ž možnosť voľne sa prejavovať, sloboda: swobodnost wule nic giného nenj, než chtiwost dusse, kteráž sama sebe pohibuge k čemukoli chut má vp 1764; swobodnost osobská, ktera každemu cžloweku wlastna gest nj 1785–88
• Ondreg zadal, abichom zapsali w meske knihy sedeni geho, kterezto wlastnie geho gest, take geho zene y dietkam geho w slobodnosti wekow žk 1492 na veky vekov


svobodne, svobodný p.
slobodný

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SLOBODNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

slobodný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor