slnko -a sĺnk s.
1. (astron. Slnko) nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: zubaté s., východ s-a, s. páli
2. energia vysielaná týmto telesom: poludňajšie s., vyhrievať sa na s-u
3. horské s. žiarič ultrafialových lúčov
● to je nad s. jasnejšie úplne zjavné;
slnečný príd.: s-á žiara, s-é svetlo; astron. s-á sústava; fyz. s-é hodiny; s. byt, s-á stráň; energet. s. kolektor mechanizmus na premenu slnečnej energie na tepelnú;
slnečno vetná prísl.: dnes je s.;
slniečko -a -čok s. zdrob. expr.
slnko -ka sĺnk s.
slnko nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo • poet. slnce: východ, západ slnka, slnca; slnko, slnce hreje
slnko, -a, mn. č. slnká, sĺnk, bás. i slnce, -a, mn. č. -ia, sĺnc str.
1. nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo na planéty istej sústavy (obyč. o stálici našej sústavy);
astron. stálica niektorej sústavy vo vesmíre: s. svieti, hreje, praží, pečie; s. vychodí, zapadá; východ, západ s-a; zubaté s. slabo hrejúce
● expr. niečo je jasnejšie nad s. veľmi jasné, rukolapné;
astron. Slnko nebeské teleso tvoriace stred nasej sústavy obežníc;
2. fyz., lek. horské slnko ortuťová lampa vyžarujúca ultrafialové lúče, ktorá sa používa na liečivé ožarovanie;
slniečko, -a, -čok -str.
1. zdrob. expr. k slnko;
2. zool.
slnko [sln-, slun-] s 1. nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: kdiž slúnko bylo západlo, gissel a pochowal ho (KB 1757); pan velkomožny išli, ešte slnko len čo bolo vyšlo (BANKA 1779 LP); slnko je jedná weliká okrúhla gule (HRANOVNICA 18. st); x. pren Mária, ty sy slúnko, která hrycha oblaki rozháňáss (BlR 18. st) L. od wichod slnka moga zem daroczowska tak recsena (URMÍN 1759) na východ; defectus solis: nedostatek slúnka zatmenie; circumvectio solis: kolečkowáni slúnka kolobeh; diradiiare vites: tak saditi winicu, aby slúnko docházalo na slnečné miesto; eclipsis solis: zatmenj slúnka jav, keď je nebeské teleso dočasne zatienené iným; favonius: od západu slúnka wetr od západnej strany (KS 1763) F. gest y ginssé zlé, které sem widel pod slúnkem (KB 1757) na svete; ty gsi tajemne učinil czizolostwy, ale ga učinim, aby na wrch slunka wisslo (MK 18. st) vyšlo najavo 2. energia vysielaná týmto telesom: assicare aliqvid in sole: wysussyti wolačo na slúnku (KS 1763); (semeno) by se na slunku pokazylo (SN 1772); drewo na slunko cez celé leto wyložené byti má (VOv 1779); slniečko s dem 1. k 1: kupcowe, krczmarky hnedky raniczko, nez winde slunecžko, magj pilnost ukazat (BV 1652); polituj mne nebe, zeme, slunéčko i stvorení všecko (ASL 1687); sluničko gasne switilo (KT 1753); gako ťa stiň nasleduge, když slunečko switi, tak bude y slawa s tebu, když budess čnost miti (GV 1755); x. pren pod obočim dve perli blištili, aneb radňéj dve slunéčka (BR 1785) oči L. v nedzelu ránečko vyskočelo slúnečko (RL 16. st) vyšlo; owce w čas slunečka dohromady lezu (GV 1755) keď je veľmi teplo; rybj nemagi sweho obydlenj na hlubinach, ale pri brehu, kde se slunečko opira (CS 18. st) svieti 2. k 2: (kvietoček) rasté, kwitne, wadne od moci slunečka (Pie 18. st) 3. bot nechtík lekársky Calendula officinalis: calendula: slúnečko (NP 17. st)
slunce, slunečný p. slnko