Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

slnko -a sĺnk s.

1. (astron. Slnko) nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: zubaté s., východ s-a, s. páli

2. energia vysielaná týmto telesom: poludňajšie s., vyhrievať sa na s-u

3. horské s. žiarič ultrafialových lúčov

to je nad s. jasnejšie úplne zjavné;

slnečný príd.: s-á žiara, s-é svetlo; astron. s-á sústava; fyz. s-é hodiny; s. byt, s-á stráň; energet. s. kolektor mechanizmus na premenu slnečnej energie na tepelnú;

slnečno vetná prísl.: dnes je s.;

slniečko -a -čok s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slnko ‑a sĺnk s.; Slnko (planéta); slnečný; slnečná sústava; slnečno vetná prísl.; slniečko ‑a ‑čok s.

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


slnečný ktorý súvisí so slnkom, patriaci slnku • odb. solárny: slnečný, solárny rok, kalendárjasnýbezoblačnýsvetlý (plný slnka, slnkom zaliaty): jasný deň, bezoblačné počasie, svetlý bytkniž. slnný: slnná záhrada (Karvaš)


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slnečný príd. vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka, slnku patriaci: s. lúč, jas; s-é svetlo, teplo; s-á žiara; s. deň plný slnka, jasný; astron. s-á sústava súhrn telies pohybujúci sa v gravitačnom poli slnka; s-é škvrny tmavšie miesta na povrchu slnka; fyz. s-é hodiny ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; s-á energia; s-é kúpele liečba slnkom;

slnečno2 vetná prísl.: Bolo teplo, slnečno. (Taj.);

slnečnosť, -ti ž. slnečný svit, slnečné svetlo

Morfologický analyzátor

slnečný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) slnečný; (bez) slnečného; (k) slnečnému; (vidím) slnečného; (o) slnečnom; (so) slnečným;

(traja) slneční; (bez) slnečných; (k) slnečným; (vidím) slnečných; (o) slnečných; (so) slnečnými;


(jeden) slnečnejší; (bez) slnečnejšieho; (k) slnečnejšiemu; (vidím) slnečnejšieho; (o) slnečnejšom; (so) slnečnejším;

(traja) slnečnejší; (bez) slnečnejších; (k) slnečnejším; (vidím) slnečnejších; (o) slnečnejších; (so) slnečnejšími;


(jeden) najslnečnejší; (bez) najslnečnejšieho; (k) najslnečnejšiemu; (vidím) najslnečnejšieho; (o) najslnečnejšom; (s) najslnečnejším;

(štyria) najslnečnejší; (bez) najslnečnejších; (k) najslnečnejším; (vidím) najslnečnejších; (o) najslnečnejších; (s) najslnečnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) slnečný; (bez) slnečného; (k) slnečnému; (vidím) slnečný; (o) slnečnom; (so) slnečným;

(tri) slnečné; (bez) slnečných; (k) slnečným; (vidím) slnečné; (o) slnečných; (so) slnečnými;


(jeden) slnečnejší; (bez) slnečnejšieho; (k) slnečnejšiemu; (vidím) slnečnejší; (o) slnečnejšom; (so) slnečnejším;

(dva) slnečnejšie; (bez) slnečnejších; (k) slnečnejším; (vidím) slnečnejšie; (o) slnečnejších; (so) slnečnejšími;


(jeden) najslnečnejší; (bez) najslnečnejšieho; (k) najslnečnejšiemu; (vidím) najslnečnejší; (o) najslnečnejšom; (s) najslnečnejším;

(dva) najslnečnejšie; (bez) najslnečnejších; (k) najslnečnejším; (vidím) najslnečnejšie; (o) najslnečnejších; (s) najslnečnejšími;


ženský rod

(jedna) slnečná; (bez) slnečnej; (k) slnečnej; (vidím) slnečnú; (o) slnečnej; (so) slnečnou;

(tri) slnečné; (bez) slnečných; (k) slnečným; (vidím) slnečné; (o) slnečných; (so) slnečnými;


(jedna) slnečnejšia; (bez) slnečnejšej; (k) slnečnejšej; (vidím) slnečnejšiu; (o) slnečnejšej; (so) slnečnejšou;

(tri) slnečnejšie; (bez) slnečnejších; (k) slnečnejším; (vidím) slnečnejšie; (o) slnečnejších; (so) slnečnejšími;


(jedna) najslnečnejšia; (bez) najslnečnejšej; (k) najslnečnejšej; (vidím) najslnečnejšiu; (o) najslnečnejšej; (s) najslnečnejšou;

(štyri) najslnečnejšie; (bez) najslnečnejších; (k) najslnečnejším; (vidím) najslnečnejšie; (o) najslnečnejších; (s) najslnečnejšími;


stredný rod

(jedno) slnečné; (bez) slnečného; (k) slnečnému; (vidím) slnečné; (o) slnečnom; (so) slnečným;

(tri) slnečné; (bez) slnečných; (k) slnečným; (vidím) slnečné; (o) slnečných; (so) slnečnými;


(jedno) slnečnejšie; (bez) slnečnejšieho; (k) slnečnejšiemu; (vidím) slnečnejšie; (o) slnečnejšom; (so) slnečnejším;

(štyri) slnečnejšie; (bez) slnečnejších; (k) slnečnejším; (vidím) slnečnejšie; (o) slnečnejších; (so) slnečnejšími;


(jedno) najslnečnejšie; (bez) najslnečnejšieho; (k) najslnečnejšiemu; (vidím) najslnečnejšie; (o) najslnečnejšom; (s) najslnečnejším;

(dve) najslnečnejšie; (bez) najslnečnejších; (k) najslnečnejším; (vidím) najslnečnejšie; (o) najslnečnejších; (s) najslnečnejšími;

slnečný [sln-, slun-] príd vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka: bilynka ta barwu ma slunečznau koryčany 1560 žltú; magjcimu git na wandry sskorne prisluchagj aneb krpce pre blato a ssirokj klobuk pre slnečne paprssleky kob 1666; w žalary welike gsu tmy, mnohy rab za cely rok swetla ay mesicneho, ay slunečnjho newidj cob 17. st; kdiss pak z slnečnég horučosty welicze zižnyl, tu teprw pekelny klamcze pokušet začal pep 1769; slunečny rok ge cžas ze 12 slunečnych mesycuw 1781; rostlyni zemske zemdlene slunecnu horkosti cs 18. st; ruže slobodne powetri, wlchke a slnečne miluge pr 18. st; pren stkwy se blesk slunečny, syn Panny sp 1696 Kristovi; slunečne oči twé blr 18. st jasné
o Equs: kun sluneczny vt 1648 podľa mytologických predstáv ťahal voz so Slnkom; slunečne hodiny a bigjce hodinky kob 1666 ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; co gest nebe bez slunečniho blesku cob 17. st lúča; (tabakový list) nech neni cerni, ne cerno flekovaty od rudj, to gest slunecneho dezda pokazeni kur 1786 kt. spôsobuje na rastline hrdzu; biwa suche leto, když we februarij neb maju slunecžna zatmnjelost bila kal 18. st zatmenie Slnka; bot s. kvet, s-á bylina skrutec európsky Heliotropium europaeum: nachazy se tuto y helitropium, kwet slunečny sp 1696; verrucaria: slunečna bylina ks 1763; ros solis: rossa slnečna mt 17. st rosnička prostredná Drosera rotundifolia;
-o vetná prísl: owce se magi strihat na nowe, kdiž ge slunečno nn 18. st; aprilis 24. teplo a slunecžno kal 18. st;
-osť ž slnečný svit, slnečné svetlo: rozlične žizali w takowem mnostwy se byli zgewili, že y slunečnost swetlou zastenowali p. ľupča 1471; wlažne powetrj, krasne dnj ze slunečnosty levoča 1717; 7. tepli desst s promichanú slunecžnosti kal 18. st

Zvukové nahrávky niektorých slov

slnečný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor