Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

slnko -a sĺnk s.

1. (astron. Slnko) nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: zubaté s., východ s-a, s. páli

2. energia vysielaná týmto telesom: poludňajšie s., vyhrievať sa na s-u

3. horské s. žiarič ultrafialových lúčov

to je nad s. jasnejšie úplne zjavné;

slnečný príd.: s-á žiara, s-é svetlo; astron. s-á sústava; fyz. s-é hodiny; s. byt, s-á stráň; energet. s. kolektor mechanizmus na premenu slnečnej energie na tepelnú;

slnečno vetná prísl.: dnes je s.;

slniečko -a -čok s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slnko ‑a sĺnk s.; Slnko (planéta); slnečný; slnečná sústava; slnečno vetná prísl.; slniečko ‑a ‑čok s.

slnečný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-čný/150508±1 2.03: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 110429→110430
+0
−1
spoločný/5761 skutočný/4549 ročný/3888 finančný/3468 večný/2719 konečný/2540→2541
+0
−1
dostatočný/2330 tradičný/2168 vianočný/2127 nebezpečný/2102 náročný/1997 nočný/1988 značný/1829 výnimočný/1730 opačný/1692 informačný/1685 mesačný/1610 jedinečný/1494 zahraničný/1469 záverečný/1421 slnečný/1355 jednoznačný/1319 nekonečný/1217 tohtoročný/1104 bezpečný/1061 operačný/1022 medziročný/1004 komunikačný/1001 stručný/987 akčný/980 funkčný/888 zázračný/880 tanečný/878 investičný/865 zbytočný/795 organizačný/773 užitočný/736 hraničný/718 reprezentačný/693 nedostatočný/638 čiastočný/569 (852/42379)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


slnečný ktorý súvisí so slnkom, patriaci slnku • odb. solárny: slnečný, solárny rok, kalendárjasnýbezoblačnýsvetlý (plný slnka, slnkom zaliaty): jasný deň, bezoblačné počasie, svetlý bytkniž. slnný: slnná záhrada (Karvaš)


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slnečný príd. vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka, slnku patriaci: s. lúč, jas; s-é svetlo, teplo; s-á žiara; s. deň plný slnka, jasný; astron. s-á sústava súhrn telies pohybujúci sa v gravitačnom poli slnka; s-é škvrny tmavšie miesta na povrchu slnka; fyz. s-é hodiny ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; s-á energia; s-é kúpele liečba slnkom;

slnečno2 vetná prísl.: Bolo teplo, slnečno. (Taj.);

slnečnosť, -ti ž. slnečný svit, slnečné svetlo

slnečný [sln-, slun-] príd vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka: bilynka ta barwu ma slunečznau (KORYČANY 1560) žltú; magjcimu git na wandry sskorne prisluchagj aneb krpce pre blato a ssirokj klobuk pre slnečne paprssleky (KoB 1666); w žalary welike gsu tmy, mnohy rab za cely rok swetla ay mesicneho, ay slunečnjho newidj (COB 17. st); kdiss pak z slnečnég horučosty welicze zižnyl, tu teprw pekelny klamcze pokušet začal (PeP 1769); slunečny rok ge cžas ze 12 slunečnych mesycuw (UČ 1781); rostlyni zemske zemdlene slunecnu horkosti (CS 18. st); ruže slobodne powetri, wlchke a slnečne miluge (PR 18. st);
x. pren stkwy se blesk slunečny, syn Panny (SP 1696) o Kristovi; slunečne oči twé (BlR 18. st) jasné
L. Equs: kun sluneczny (VT 1648) podľa mytologických predstáv ťahal voz so Slnkom; slunečne hodiny a bigjce hodinky (KoB 1666) ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; co gest nebe bez slunečniho blesku (COB 17. st) lúča; (tabakový list) nech neni cerni, ne cerno flekovaty od rudj, to gest slunecneho dezda pokazeni (Kur 1786) kt. spôsobuje na rastline hrdzu; biwa suche leto, když we februarij neb maju slunecžna zatmnjelost bila (Kal 18. st) zatmenie Slnka;
x. bot s. kvet, s-á bylina skrutec európsky Heliotropium europaeum: nachazy se tuto y helitropium, kwet slunečny (SP 1696); verrucaria: slunečna bylina (KS 1763); ros solis: rossa slnečna (MT 17. st) rosnička prostredná Drosera rotundifolia; -o vetná prísl: owce se magi strihat na nowe, kdiž ge slunečno (NN 18. st); aprilis 24. teplo a slunecžno (Kal 18. st); -osť ž slnečný svit, slnečné svetlo: rozlične žizali w takowem mnostwy se byli zgewili, že y slunečnost swetlou zastenowali (P. ĽUPČA 1471); wlažne powetrj, krasne dnj ze slunečnosty (LEVOČA 1717); 7. tepli desst s promichanú slunecžnosti (Kal 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

slnečný: →speex →vorbis
ako dážď a slnečné que la pluie et le soleil
lebo tieto slnečné lúče parce que ces rayons solaires
obieha v slnečnej sústave gravite dans le monde solaire
pod prvými slnečnými lúčmi sous les premiers rayons solaires
sa v slnečných lúčoch dans les rayons solaires
slnečnej sústavy a iné du monde solaire et autres
slnečné lúče veľmi šikmo très obliquement les rayons solaires
v čírych slnečných lúčoch dans ces purs rayons de soleil
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu