slnko -a sĺnk s.
1. (astron. Slnko) nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: zubaté s., východ s-a, s. páli
2. energia vysielaná týmto telesom: poludňajšie s., vyhrievať sa na s-u
3. horské s. žiarič ultrafialových lúčov
● to je nad s. jasnejšie úplne zjavné;
slnečný príd.: s-á žiara, s-é svetlo; astron. s-á sústava; fyz. s-é hodiny; s. byt, s-á stráň; energet. s. kolektor mechanizmus na premenu slnečnej energie na tepelnú;
slnečno vetná prísl.: dnes je s.;
slniečko -a -čok s. zdrob. expr.
slnečný -ná -né 2. st. -nejší príd.
jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný
2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož
3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený
4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad
5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1
slnečný ktorý súvisí so slnkom, patriaci slnku • odb. solárny: slnečný, solárny rok, kalendár • jasný • bezoblačný • svetlý (plný slnka, slnkom zaliaty): jasný deň, bezoblačné počasie, svetlý byt • kniž. slnný: slnná záhrada (Karvaš)
svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb • jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom • žltý • hovor.: blonďavý • blond (neskl.) • plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleť • expr.: svetlučký • svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba
2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný • jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt • presvetlený: presvetlený ateliér • zried.: lúčistý (Jesenská) • vidný
3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci • jasný: jasná spomienka na detstvo • šťastný • radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote • priaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný • perspektívny • skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť
4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci • ušľachtilý • výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav • dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom • nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych
5. p. jasný 1
slnečný príd. vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka, slnku patriaci: s. lúč, jas; s-é svetlo, teplo; s-á žiara; s. deň plný slnka, jasný; astron. s-á sústava súhrn telies pohybujúci sa v gravitačnom poli slnka; s-é škvrny tmavšie miesta na povrchu slnka; fyz. s-é hodiny ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; s-á energia; s-é kúpele liečba slnkom;
slnečno2 vetná prísl.: Bolo teplo, slnečno. (Taj.);
slnečnosť, -ti ž. slnečný svit, slnečné svetlo
slnečný [sln-, slun-] príd vzťahujúci sa na slnko, pochádzajúci od slnka: bilynka ta barwu ma slunečznau (KORYČANY 1560) žltú; magjcimu git na wandry sskorne prisluchagj aneb krpce pre blato a ssirokj klobuk pre slnečne paprssleky (KoB 1666); w žalary welike gsu tmy, mnohy rab za cely rok swetla ay mesicneho, ay slunečnjho newidj (COB 17. st); kdiss pak z slnečnég horučosty welicze zižnyl, tu teprw pekelny klamcze pokušet začal (PeP 1769); slunečny rok ge cžas ze 12 slunečnych mesycuw (UČ 1781); rostlyni zemske zemdlene slunecnu horkosti (CS 18. st); ruže slobodne powetri, wlchke a slnečne miluge (PR 18. st); x. pren stkwy se blesk slunečny, syn Panny (SP 1696) o Kristovi; slunečne oči twé (BlR 18. st) jasné L. Equs: kun sluneczny (VT 1648) podľa mytologických predstáv ťahal voz so Slnkom; slunečne hodiny a bigjce hodinky (KoB 1666) ukazujúce čas tieňom tyče na ciferníku; co gest nebe bez slunečniho blesku (COB 17. st) lúča; (tabakový list) nech neni cerni, ne cerno flekovaty od rudj, to gest slunecneho dezda pokazeni (Kur 1786) kt. spôsobuje na rastline hrdzu; biwa suche leto, když we februarij neb maju slunecžna zatmnjelost bila (Kal 18. st) zatmenie Slnka; x. bot s. kvet, s-á bylina skrutec európsky Heliotropium europaeum: nachazy se tuto y helitropium, kwet slunečny (SP 1696); verrucaria: slunečna bylina (KS 1763); ros solis: rossa slnečna (MT 17. st) rosnička prostredná Drosera rotundifolia; -o vetná prísl: owce se magi strihat na nowe, kdiž ge slunečno (NN 18. st); aprilis 24. teplo a slunecžno (Kal 18. st); -osť ž slnečný svit, slnečné svetlo: rozlične žizali w takowem mnostwy se byli zgewili, že y slunečnost swetlou zastenowali (P. ĽUPČA 1471); wlažne powetrj, krasne dnj ze slunečnosty (LEVOČA 1717); 7. tepli desst s promichanú slunecžnosti (Kal 18. st)