slnce -a sĺnc s. poet. slnko;
slncový príd.: rozpráv. s. kôň
slnce -ca pl. G sĺnc s.
slnce p. slnko
slnko nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo • poet. slnce: východ, západ slnka, slnca; slnko, slnce hreje
slnko, -a, mn. č. slnká, sĺnk, bás. i slnce, -a, mn. č. -ia, sĺnc str.
1. nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo na planéty istej sústavy (obyč. o stálici našej sústavy);
astron. stálica niektorej sústavy vo vesmíre: s. svieti, hreje, praží, pečie; s. vychodí, zapadá; východ, západ s-a; zubaté s. slabo hrejúce
● expr. niečo je jasnejšie nad s. veľmi jasné, rukolapné;
astron. Slnko nebeské teleso tvoriace stred nasej sústavy obežníc;
2. fyz., lek. horské slnko ortuťová lampa vyžarujúca ultrafialové lúče, ktorá sa používa na liečivé ožarovanie;
slniečko, -a, -čok -str.
1. zdrob. expr. k slnko;
2. zool.
slnce [sln-, slun-; -e, -o] s 1. nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: tomu czlowieku, komuz nietczo platiti magi, ten musy teho hladieti, dokadz slunce zaygde (ŽK 1473); giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595); slunce snech strawuge (TC 1631); od rana až do wečera služi nám slunce (CC 1655); židé swé dni počínali ze západem slúnca a dokonáwali z druhího dna západem slúnca (BN 1796); slnco nam lidom na zemi newidi sa watsse bit od plužneho koleska (MiK 18. st); x. pren zawytag k nám, milý hostj, wýtag, wýtag, o, Slunce sprawedlnostj (CC 1655) o Kristovi; pobludili sme od cesty prawdy a swetlo sprawedlnosti neswitilo nam a slunce rozumu newzesslo nam (MS 1758) konali sme nerozumne; žádám od Konstantina, pod kterého panowanim czelému swetu žádne slncze zaswitilo (PeP 1771) nežilo sa dobre; slnce mne zapadlo, wsse weci sa krili (Pie 18. st) zosmutnel som; on (Boh) tehdaž ku pomocy prichazj, kdj lidem slunce sstesty zapada (CS 18. st) sú nešťastní L. pyrois: kún Slunce (AS 1728) podľa mytológie jeden z koní, ktorý ťahal slnečný voz; sw. Antonín, častokrát prez celú noc sa modlíce, kdiž slúnce powstalo, ríkal (BN 1790) vyšlo; stávanie, schodenie s-a východ slnka: naleg wody na dno, a to pred slanczem (!) schodenym; zmyty se ma z czisczem rano do sluncza stawany (LR1 17. st); od/k východu s-a, od s-a stávania svetová strana smerom k východu slnka, na východ: gest z gedney straný od slunca stáwania winica; pol winice ležj od wichodu slncza (BÁTOVCE 1608; 1636); z tegto strany yarku k wychodu slunce ta uboč gmenowala se za Rygel (LIPTOV 1693); od západu s-a, na západ s-a svetová strana smerom k západu slnka, na západ: ta strana od zapad slncze, tu sebe pretendowaly (LIPTOV 1676); naproty cesti dedinskeg na zapad slunce gsauceg (ZORKOVCE 1688) F. gessče slunce wsseckých dnúw nezapadlo (SK 1697) ešte sa všetko neskončilo; poznagu techdy zatracenci nad slunce yasnegsseg, že spaseni dusse w gegich moci (MS 1758) úplne jasne, presne; absistere a sole: ze slunce odstupiti (WU 1750); any watsseg zlosti nemuže bit pod slncom (MiK 18. st) na svete 2. energia vysielaná týmto telesom: zacpag dobre sklenicu a wistaw na slunce (RN 17.-18. st); wezmi gazyk dutkowy, vsuš ho na sluncy (RG 18. st); stromi pološ medzj weksse tak, abi meli dostatečne slunce a swetlo (PR 18. st) L. syme když wisslo, od slunce wihorelo (Le 1730) uschlo