slina -y slín ž. tekutý výlučok žliaz v ústach
● expr. hovoriť, čo s. na jazyk donesie tárať; s-y sa mu zbiehajú (v ústach, na jazyku), s-y mu tečú na niečo má chuť na niečo;
slinný, slinový príd.: s-é žľazy, s-ová bublina;
slinka -y -niek ž. zdrob. expr.
slina tekutý výlučok žliaz v ústach: má plné ústa slín • pľuvanec (vypľutá slina)
tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu
slina, -y, slín ž. tekutý výlučok žliaz v ústnej dutine: Z otrčených gámb tisli sa sliny. (Pláv.)
● expr.: s-y sa mu zbiehajú v ústach dostáva na niečo chuť; hovoriť, čo slina na jazyk donesie bez rozmýšľania a uvažovania;
slinný príd.: s-é žľazy;
slinka, -y, -niek ž. zdrob.
(jedna) slina; (bez) sliny; (k) sline; (vidím) slinu; (hej) slina!; (o) sline; (so) slinou;
(tri) sliny; (bez) slín; (k) slinám; (vidím) sliny; (hej) sliny!; (o) slinách; (so) slinami;
slina ž tekutý výlučok žliaz v ústnej dutine: twar geho sspatne byla potrhana, podrapana, slinamj zakidana sp 1696; koren w ustech žwakany slyny množy hl 17. st; saliva: slyna ks 1763; žwiakag cibulu w ustech a slynu wen wipluweg nn 18. st; kozj ňenawidga čloweči slini pr 18. st; pren začal syn otca preklinat a do twari ohniwe sliny hazat mik 18. st nadávať o (znaky) potru se lačnimj slinamj ht 1760 získanými pred jedením, nalačno • čo s. na jazyk, k ústam prinesie (hovoriť) bez uváženia, nerozmyslene: inepte garrit: co mu slina k ustam prinese wu 1750; a čo mu na gazik slina prinassa, to bucha gv 1755; -ný príd: o anat amygdalae: slinné gahodi ks 1763 mandle v hrdle; -ka dem: saliva: slinka ml 1779