slepý príd.
I.
1. kt. nevidí, nevidiaci: s. od narodenia, s-é dieťa; hmatkať ako s.; lek. s-á škvrna miesto na sietnici bez zrakových buniek
2. ľahostajný (význ. 1), nevšímavý: s. voči biede, ťažkostiam
3. neovládaný rozumom, nerozvážny, zaslepený: s-á láska, nenávisť, sila, s. od hnevu
4. kt. nemá predpokladané náležitosti al. vlastnosti, nepravý: s. náboj, s. guláš, s-é dvere
5. na jednom konci uzavretý: s-á ulica, koľaj; anat. s-é črevo
6. neprepúšťajúci svetlo, neosvetlený: s. oblok, s-á izba
● hrať sa na s-ú → babu; prísť k niečomu ako s-á kura, s-é kura k zrnu získať bez námahy al. náhodou; dostať sa do s-ej uličky bezvýchodiskovej situácie; expr. to aj s. vidí to je jasné; byť hluchý a s. odmietavý, zaujatý;
slepo prísl.: s. sa prispôsobovať, s. nasledovať, obdivovať;
sleposť -i ž. slepota
II. slepý m. slepec: viesť s-ého;
slepá ž.
slepá -pej pl. N -pé G -pých ž.