slečna -y -čien ž. dospievajúce dievča, slobodná žena (často v oslovení): je z nej celá s.; dobrý deň, s.;
slečinka -y -niek ž. zdrob. expr.
slečna dospievajúce dievča al. slobodná žena: je z nej celá slečna • expr. slečinka • zastar. panna (Kalinčiak) • zastar. kišasonka (Timrava) • fam. zastar.: mamzel • mamzelka • hovor. zastar. frajla
slečna, -y, -čien ž. dospievajúce dievča, nevydatá, slobodná žena; oslovenie al. titul slobodných žien (u nás ustupuje osloveniu „súdružka“): Slečna bola veľmi milý zjav. (Kuk.) Čomu môžem ďakovať za vzácnu návštevu, slečna? (Bod.) Zaiste je už celá slečna, veď jej minulo šestnásť rokov. (Čaj.) Pri stole zabávalo sa s vymaľovanou slečnou niekoľko mladíkov. (Fr. Kráľ);
slečinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
(jedna) slečna; (bez) slečny; (k) slečne; (vidím) slečnu; (hej) slečna!; (o) slečne; (so) slečnou;
(dve) slečny; (bez) slečien; (k) slečnám; (vidím) slečny; (hej) slečny!; (o) slečnách; (so) slečnami;
slečna ž urodzená mladá dáma: wiwolili sobe mladež chlipnost a tela peče, panny wsseliku ozdobu, baby stare twarj barewne a wlasi cjze, slečne kupel, drahe masti a kadidla wonawe sk 1697; syn trety kramara z tochto mesta, wždy zleho chowáni byl y wedomo gest, že otci swemu nečo penes vzal a ze slečnu, ktera z N. rodena, gest do Polska vssel nj 1786–88