slama ž suchá nadzemná časť obilia: przodawany slamy zitneg trenčín 1580; masstaler podstyla slamu op 1685; nowe seno any z noweg slamy sečka at se nedawa or 1672; matta: prikriwadlo ze slami spletene np 17. st; (ovce) w zime chcegu slamu, seno gv 1755; šopy slamu pokryte krušetnica 1776 lp; w zime chlew ťeplo drš, slamu postileg a čisto meg pr 18. st
• neumrem na slame, les umrem na konyj kc 1791 nezomriem doma ale v boji;
-ový, -ný príd: (obrancovia zámku) slamených mužu nadelali, do obloku nastaveli, aby se oni (Turci) ulekli hp 1596 panákov zo slamy; strecha ge slamena neb tehelna kob 1666; retygaska gedna zlata na slamowu formu krupina 1709; umyta wlna se muže na deskách aneb na slamených strechách sussit vov 1779; w posteli žádného slameního mechu ňemám br 1785; pren slissme slamene duwody twe; slamenne argumentuwany duh 1723 slabé, nepresvedčivé
• kdoby slamene Wanoce swetil, retazmi stul wazal gako čarodegnik, da fl 1 konská 1707 vyznával pohanské povery a zvyky pri svätení Vianoc;
-ka, -ička ž malý kúsok slamy: (lastovičky) w ustech slamky k tramu prinassagj pp 1734; sena geden furik a slamiczka prievidza 1738; stramen: slámka pd 18. st; sedlak skrowne dawal statku sena y slamički zl 18. st
• ona pri te pracy ani slamky nezdwihla pukanec 1794 nič neurobila
P atpn Joannes Zlamka beckov 1552