slama -y slám ž. suchá nadzemná časť obilia: ražná, stelivová s., stoh s-y
● → mlátiť prázdnu s-u; nepreložiť → krížom s-y; s. mu → trčí z topánok;
slamový príd.: s-á farba žltá ako slama
slama, -y, slám ž. suchá nadzemná časť obilia: jačmenná, pšeničná s., stelivová s.; otep, kozol s-y, stoh s-y
● hovor. pejor. mlátiť (prázdnu) slamu zbytočne hovoriť; hovor. krížom slamy nepreložiť nič neurobiť; hovor. pejor. trčí mu (jej) slama z topánok pochádza z dediny;
slamový príd.: s-á farba (Zúb., Jes-á) žltá
(jedna) slama; (bez) slamy; (k) slame; (vidím) slamu; (hej) slama!; (o) slame; (so) slamou;
(dve) slamy; (bez) slám; (k) slamám; (vidím) slamy; (hej) slamy!; (o) slamách; (so) slamami;
slama ž suchá nadzemná časť obilia: przodawany slamy zitneg trenčín 1580; masstaler podstyla slamu op 1685; nowe seno any z noweg slamy sečka at se nedawa or 1672; matta: prikriwadlo ze slami spletene np 17. st; (ovce) w zime chcegu slamu, seno gv 1755; šopy slamu pokryte krušetnica 1776 lp; w zime chlew ťeplo drš, slamu postileg a čisto meg pr 18. st • neumrem na slame, les umrem na konyj kc 1791 nezomriem doma ale v boji; -ový, -ný príd: (obrancovia zámku) slamených mužu nadelali, do obloku nastaveli, aby se oni (Turci) ulekli hp 1596 panákov zo slamy; strecha ge slamena neb tehelna kob 1666; retygaska gedna zlata na slamowu formu krupina 1709; umyta wlna se muže na deskách aneb na slamených strechách sussit vov 1779; w posteli žádného slameního mechu ňemám br 1785; pren slissme slamene duwody twe; slamenne argumentuwany duh 1723 slabé, nepresvedčivé • kdoby slamene Wanoce swetil, retazmi stul wazal gako čarodegnik, da fl 1 konská 1707 vyznával pohanské povery a zvyky pri svätení Vianoc; -ka, -ička ž malý kúsok slamy: (lastovičky) w ustech slamky k tramu prinassagj pp 1734; sena geden furik a slamiczka prievidza 1738; stramen: slámka pd 18. st; sedlak skrowne dawal statku sena y slamički zl 18. st • ona pri te pracy ani slamky nezdwihla pukanec 1794 nič neurobila P atpn Joannes Zlamka beckov 1552