sladký
I. príd.
1. majúci chuť ako cukor; obsahujúci cukor: s. koláč, s-á šťava; s-á voda v riekach a jazerách
2. príjemný, milý: s. spánok, hlas, s-á vôňa;
pren. s-á materčina, domovina
3. vzbudzujúci falošnú citlivosť, (povrchne) sentimentálny: s-é verše, s. šláger
4. pejor. neprirodzene milý, úlisný, sladkastý: s. úsmev;
sladko prísl. i vetná prísl.: s. chutiť, spať; je mi s. dobre, príjemne;
sladkosť -i ž.
1. k sladký: s. medu, hlasu; nepríjemná s. reči
2. obyč. mn. sladké jedlo (cukríky, zákusky ap.): mať rád s-i
II. sladké s. hovor. sladkastý alkoholický nápoj
nasladko, pís. i na sladko prísl. 1. ▶ s pridaním cukru al. iného sladidla al. so sladkou plnkou, na sladkú chuť: tvarohové pirohy, rezance n., na sladko; kuracie prsia n. s ananásom; kuskus, pohánka, cuketa n.; má rád palacinky na sladko i na slano 2. ▶ bez pridania octu al. smotany; op. nakyslo: strukoviny n.; fazuľová polievka nasladko, na sladko
sladko p. sladký
sladký, 2. st. sladší príd.
1. majúci chuť ako cukor, ako med: s. cukrík, s-é ovocie, s-é mlieko, s-á paprika ktorá neštípe; s-á voda nie morská;
2. príjemný, milý: s. sen, s. hlas; s-á vôňa (Ondr.); Srdce sa chveje sladkým nepokojom. (Kuk.) V duchu sa teší sladkej pomste. (Zúb.) Chrbtom jej prebehol sladký mráz. (Skal.); pren. s-á domovina (Kost.); s-á materčina (Horal);
3. sentimentálny: s. sonet (Vlč.); s-á romanca (Lajč.);
4. úlisný; lichotivý, neúprimný, sladkastý: s-é reči; s. úsmev;
5. bot. s-é drievko lysá rastlina s drevnatým pakoreňom (Glycyrrhiza glabra);
sladko prísl.: s. chutiť; s. spať dobre, príjemne; s. znieť milo, príjemne; s. sa smiať milo, príjemne al. i neúprimne; Tak sladko mu bolo (Jaš.) dobre, príjemne.