sladko p. sladký
sladký, 2. st. sladší príd.
1. majúci chuť ako cukor, ako med: s. cukrík, s-é ovocie, s-é mlieko, s-á paprika ktorá neštípe; s-á voda nie morská;
2. príjemný, milý: s. sen, s. hlas; s-á vôňa (Ondr.); Srdce sa chveje sladkým nepokojom. (Kuk.) V duchu sa teší sladkej pomste. (Zúb.) Chrbtom jej prebehol sladký mráz. (Skal.); pren. s-á domovina (Kost.); s-á materčina (Horal);
3. sentimentálny: s. sonet (Vlč.); s-á romanca (Lajč.);
4. úlisný; lichotivý, neúprimný, sladkastý: s-é reči; s. úsmev;
5. bot. s-é drievko lysá rastlina s drevnatým pakoreňom (Glycyrrhiza glabra);
sladko prísl.: s. chutiť; s. spať dobre, príjemne; s. znieť milo, príjemne; s. sa smiať milo, príjemne al. i neúprimne; Tak sladko mu bolo (Jaš.) dobre, príjemne.