Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

sladký

I. príd.

1. majúci chuť ako cukor; obsahujúci cukor: s. koláč, s-á šťava; s-á voda v riekach a jazerách

2. príjemný, milý: s. spánok, hlas, s-á vôňa;

pren. s-á materčina, domovina

3. vzbudzujúci falošnú citlivosť, (povrchne) sentimentálny: s-é verše, s. šláger

4. pejor. neprirodzene milý, úlisný, sladkastý: s. úsmev;

sladko prísl. i vetná prísl.: s. chutiť, spať; je mi s. dobre, príjemne;

sladkosť -i ž.

1. k sladký: s. medu, hlasu; nepríjemná s. reči

2. obyč. mn. sladké jedlo (cukríky, zákusky ap.): mať rád s-i

II. sladké s. hovor. sladkastý alkoholický nápoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sladký; sladko prísl.; sladkosť ‑i ‑í ž.

sladký -ká -ké 2. st. -dší príd.

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


sentimentálny ktorý sa ľahko rozcíti, podľahne citu, súcitu; ktorý má sklon k snívaniu, túženiu po neskutočných veciach; svedčiaci o precitlivenosti, smútku, ľútosti • precitlivenýcitlivkárskyexpr. citlivuškársky: dievčatá bývajú sentimentálne, precitlivené, citlivkárske duše; precitlivená, citlivkárska povahaclivýsmutnýkniž. sladkobôľny: clivá, smutná melódia; sladkobôľne spomienky na mladosťsladkýexpr. presladenýpren. limonádový (útočiaci na city, falošne sentimentálny): sladké, limonádové pesničky; presladený, limonádový príbehexpr.: uplakanýuslzenýufňukanýpren. pejor. usmrkaný: uplakané, uslzené, ufňukané, usmrkané ženské rományexpr. vzdychavý: vzdychavé verše


sladký 1. ktorý má chuť ako cukor, ktorý obsahuje cukor: sladký nápojsladkastýsladkavýnasladnutý (trocha sladký): jedlo malo sladkastú, sladkavú chuť; nasladnutý pachosladený (dochutený sladidlom, cukrom a pod.): osladený čajcukrovýcukornatý: cukrové rezance s tvarohom; cukornaté hroznoexpr.: sladučkýsladuškýsladunkýsladulinký (veľmi al. príjemne sladký) • poet. sladostný (Alexy, Kukučín, Hviezdoslav)

2. p. milý 1, 2, príjemný 3. p. sentimentálny 4. p. úlisný


úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzkýpejor.: slizkýhladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slovápodlízavýzaliečavýpejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné rečifalošnýľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosťpejor.: sladkýsladkavýsladkastýpren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

p. aj neúprimný


zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človeklichotivýlichotníckylichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slovákniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský)sladkýsladkavýsladkastýexpr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové rečipodlízavýpodliezavýpodkladavýpochlebovačnýpoklonkujúcipochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsobypejor.: servilnýpätolizačskýnadbiehavý: má servilných podriadených

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sladký, 2. st. sladší príd.

1. majúci chuť ako cukor, ako med: s. cukrík, s-é ovocie, s-é mlieko, s-á paprika ktorá neštípe; s-á voda nie morská;

2. príjemný, milý: s. sen, s. hlas; s-á vôňa (Ondr.); Srdce sa chveje sladkým nepokojom. (Kuk.) V duchu sa teší sladkej pomste. (Zúb.) Chrbtom jej prebehol sladký mráz. (Skal.); pren. s-á domovina (Kost.); s-á materčina (Horal);

3. sentimentálny: s. sonet (Vlč.); s-á romanca (Lajč.);

4. úlisný; lichotivý, neúprimný, sladkastý: s-é reči; s. úsmev;

5. bot. s-é drievko lysá rastlina s drevnatým pakoreňom (Glycyrrhiza glabra);

sladko prísl.: s. chutiť; s. spať dobre, príjemne; s. znieť milo, príjemne; s. sa smiať milo, príjemne al. i neúprimne; Tak sladko mu bolo (Jaš.) dobre, príjemne.

sladký príd
1. majúci chuť ako cukor, med: Vaše Mylosty pyšete, abych gya gym slatkyho vina dal (H. BEŇADIK 1575 E); yazyk z podnebijm ustnjm kosstuge ssmaky, co sladke aneb horke, trpke aneb prijkre, ostre aneb kwasne gest (OP 1685); co ale gest sladssiho nad med (MS 1749)
L. o sladke kraste anebo žiwem ohni (HT 1760) o mokvavej vyrážke na hlave;
x. bot celtis: sladké drewo (KS 1763) rastlina z rodu brestovec Celtis; polipodium: andelsky sladky koren (LD 18. st) sladič obyčajný Polypodium vulgare; glycyrrhiza: sladky koreň ks 1763; glycyrrhiza: sladké drewo (KrN 1795) sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra
2. neskysnutý, nekvasený, (o vode) neslaný: morne hlyzy, ffyky s kačyčim sadlem a korenym wlaskeho slezu stlucy, to w sladke smotane posmažity (HL 17. st); na sladku kapustu d 6 (KRUPINA 1706); žadna studnice slane y sladke wody newidawa (Le 1730); smetana, cmar, mleko sladke i sedle v sudoch (MVV 1779-85)
3. príjemný, milý: ach, moge mile, sladke usta, ktere ke mne libežne mluwili (TEPLICA 1676 E); manželowe aby negen dobre a sladke, ale y zle a trpke wecy trpeliwe snassely (COB 17. st); sopor dulcis: sladky sen (KS 1763); Pane, kdybys my tak sladkym spiwal hlasem (BlR 18. st); syn, dokud pri otcu zustawal, gak dobre dni mal, gak sladke wecy zažiwal (MiK 18. st)
F. nič ňeňi tak sladke, žeby ňemalo trpkosti (GV 1755) niet vecí bez ťažkostí; sladký počátek, horký konec (BE 1794) ľahký začiatok, ťažký koniec; pod sladkými slowi meč gest pronikawj (Se 18. st) pekné reči nievždy úprimné
4. úlisný, neúprimný: skrze sladke reči a požehnawanj s fnukanj a w laznech cinene soplenj newinnost srdca zwodite (DuH 1723); žena cuza gako sirena aneb ta panna morska swogim spewem podwodnym, slowmi sladkima a ulissnima podwaza (MS 1758); wistrjhegž se sladkjch tech rečj, kterjmjž te mamiti bude (PT 1796)
P. atpn Lawrincze Slatkeho (RÁZTOČNO 1551); na s-o prísl výraz: mohau se myssj leyna w mleku sladkem wariti, s cukrom na sladko sprawiti (HT 1760); -o, sladce prísl k 2: ljbežná wune tak nas obkljčila, ze sme wssecy sladce usnúli (VP 1764); sladko gest temu, ktery žádne radosti neokósstowal (BlR 18. st); sladko spjme w nocy (Se 18. st); -osť ž
1. vlastnosť niečoho sladkého: w vstech sladkost medu diwna (CC 1655); owotce w sobe sladkost ma (HL 17. st); sladkost bys okusil manni (DuH 1723); fyky usilugi se tak wirósti, abi sladkosti ústa naplnili (VP 1764); gak libezne wona palac ten, gaka sladkost pahne odtud (MiK 18. st);
x. pren slatkost sstesti lidskeho mnohimi trpkimy weczmi skropena gest (TC 1631); pobjzý mne sladkost slow twých (KO 1782)
2. sladké jedlo: med y gina sladkost (CC 1655); levitas: sladkost na drewe (PG 1656); twe usta zaslužili, abi kosstowali a užiwali sladkost, almaziu (MS 1758); mnozy w swete gak medwedi hledali slatkosti (GŠ 1758);
x. pren má sladkosti zrozená, žiwot mého žiwota (CC 1655) o drahej osobe

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SLADKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 43×, celkový počet lokalít: 19, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 3×;
KOLÁROVO, okr. KOMÁRNO – 3×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 3×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
MODRÝ KAMEŇ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 1×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
MESTO-JUH (obec KRUPINA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bola to sladká voda c'était de l'eau douce
prvé stopy sladkej vody les premières traces d'eau douce
sladká a jej vôňa doux et son odeur
sladká, ovocná a mierne douce, fruitée et légèrement
sladké a horké mandle amandes douces et amères
sladkého drievka a chmeľu réglisse et de houblon
sladkej vody a vyzvala eau douce et a invité
to slovo je sladké ce mot est doux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu