sladký príd 1. majúci chuť ako cukor, med: Vaše Mylosty pyšete, abych gya gym slatkyho vina dal (H. BEŇADIK 1575 E); yazyk z podnebijm ustnjm kosstuge ssmaky, co sladke aneb horke, trpke aneb prijkre, ostre aneb kwasne gest (OP 1685); co ale gest sladssiho nad med (MS 1749) L. o sladke kraste anebo žiwem ohni (HT 1760) o mokvavej vyrážke na hlave; x. bot celtis: sladké drewo (KS 1763) rastlina z rodu brestovec Celtis; polipodium: andelsky sladky koren (LD 18. st) sladič obyčajný Polypodium vulgare; glycyrrhiza: sladky koreň ks 1763; glycyrrhiza: sladké drewo (KrN 1795) sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra 2. neskysnutý, nekvasený, (o vode) neslaný: morne hlyzy, ffyky s kačyčim sadlem a korenym wlaskeho slezu stlucy, to w sladke smotane posmažity (HL 17. st); na sladku kapustu d 6 (KRUPINA 1706); žadna studnice slane y sladke wody newidawa (Le 1730); smetana, cmar, mleko sladke i sedle v sudoch (MVV 1779-85) 3. príjemný, milý: ach, moge mile, sladke usta, ktere ke mne libežne mluwili (TEPLICA 1676 E); manželowe aby negen dobre a sladke, ale y zle a trpke wecy trpeliwe snassely (COB 17. st); sopor dulcis: sladky sen (KS 1763); Pane, kdybys my tak sladkym spiwal hlasem (BlR 18. st); syn, dokud pri otcu zustawal, gak dobre dni mal, gak sladke wecy zažiwal (MiK 18. st) F. nič ňeňi tak sladke, žeby ňemalo trpkosti (GV 1755) niet vecí bez ťažkostí; sladký počátek, horký konec (BE 1794) ľahký začiatok, ťažký koniec; pod sladkými slowi meč gest pronikawj (Se 18. st) pekné reči nie sú vždy úprimné 4. úlisný, neúprimný: skrze sladke reči a požehnawanj s fnukanj a w laznech cinene soplenj newinnost srdca zwodite (DuH 1723); žena cuza gako sirena aneb ta panna morska swogim spewem podwodnym, slowmi sladkima a ulissnima podwaza (MS 1758); wistrjhegž se sladkjch tech rečj, kterjmjž te mamiti bude (PT 1796) P. atpn Lawrincze Slatkeho (RÁZTOČNO 1551); na s-o prísl výraz: mohau se myssj leyna w mleku sladkem wariti, s cukrom na sladko sprawiti (HT 1760); -o, sladce prísl k 2: ljbežná wune tak nas obkljčila, ze sme wssecy sladce usnúli (VP 1764); sladko gest temu, ktery žádne radosti neokósstowal (BlR 18. st); sladko spjme w nocy (Se 18. st); -osť ž 1. vlastnosť niečoho sladkého: w vstech sladkost medu diwna (CC 1655); owotce w sobe sladkost ma (HL 17. st); sladkost bys okusil manni (DuH 1723); fyky usilugi se tak wirósti, abi sladkosti ústa naplnili (VP 1764); gak libezne wona palac ten, gaka sladkost pahne odtud (MiK 18. st); x. pren slatkost sstesti lidskeho mnohimi trpkimy weczmi skropena gest (TC 1631); pobjzý mne sladkost slow twých (KO 1782) 2. sladké jedlo: med y gina sladkost (CC 1655); levitas: sladkost na drewe (PG 1656); twe usta zaslužili, abi kosstowali a užiwali sladkost, almaziu (MS 1758); mnozy w swete gak medwedi hledali slatkosti (GŠ 1758); x. pren má sladkosti zrozená, žiwot mého žiwota (CC 1655) o drahej osobe