Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

slabnúť -e -ú -bol nedok. stávať sa slabším, slabým: nohy mi s-ú, nadšenie s-lo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slabnúť ‑e ‑ú ‑bol nedok.

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúťochabovaťchabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuťutíchaťstíchaťutišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávaťprestávaťzmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúťupadaťbiednieťcivieťhynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieťmľandravieťdengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúťochládzaťochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda


tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievaťtupiť saotupovať sazried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval saslabnúť: žiaľ otupieval, slabolprestávaťzanikaťprechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal


viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieťtkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepeníexpr. trčaťnár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahneexpr. visieť: visel na stanici bez peňazí

2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sazadrhávať sazadrhovať sastagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕhaspomaľovať saochabovaťslabnúťustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustávazaostávať (byť pozadu): doprava zaostávanedariť sanefungovaťexpr.: krivkaťpokrivkávať: odbyt pokrivkávahovor. expr.: škrípaťvŕzgaťhaprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slabnúť, -ne, -nú, -bol nedok. stávať sa slabým, strácať sily, ochabovať: Anna cítila, ze jej slabnú oči. (Vaj.) Zbadal, že kôň pod ním slabne. (Jégé);

dok. zoslabnúť

Morfologický analyzátor

slabnúť nedokonavé sloveso
(ja) slabnem VKesa+; (ty) slabneš VKesb+; (on, ona, ono) slabne VKesc+; (my) slabneme VKepa+; (vy) slabnete VKepb+; (oni, ony) slabnú VKepc+;

(ja som, ty si, on) slabol VLesam+; (ona) slabla VLesaf+; (ono) slablo VLesan+; (oni, ony) slabli VLepah+;
(ty) slabni! VMesb+; (my) slabnime! VMepa+; (vy) slabnite! VMepb+;
(nejako) slabnúc VHe+;

slabnúť, slabnieť ndk stávať sa slabým, strácať silu: musim powediet, že gsa newižiwim, nebo udj slabnegu šariš 1628; mocnj čerstwye, leniwj slabne kob 1666; lasso: slabnem ks 1763; w noci premenuge se sprawedlnost a slabne prawda káz 18. st

slabnúť slabnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor