slabika -y -bík ž. časť slova tvorená nositeľom slabičnosti (samohláskou ap.) a vyslovovaná ako celok: prízvučná s., vysloviť slovo po s-ách;
slabikový, slabičný príd.: s-ová krížovka; s-ný predel, verš;
slabičnosť -i ž.
slabika časť slova tvorená nositeľom slabičnosti a vyslovovaná ako celok: vysloviť slovo po slabikách • zastar. sylaba
slabika, -y, -bík ž. lingv., metr. rytmická jednotka, na ktorú sa delí slovo pri vyslovovaní, obsahujúca samohlásku, dvojhlásku al. slabikotvorné l, r: otvorená, zatvorená s.; prízvučná, neprízvučná s.; Po slabikách som jej zopakoval, že som si prišiel po ňu (Fig.) slabikujúc;
slabikový príd.: s-á krížovka
(jedna) slabika; (bez) slabiky; (k) slabike; (vidím) slabiku; (hej) slabika!; (o) slabike; (so) slabikou;
(štyri) slabiky; (bez) slabík; (k) slabikám; (vidím) slabiky; (hej) slabiky!; (o) slabikách; (so) slabikami;