slabý príd.
1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus
2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň
3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť
4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu); s. dážď
5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno
6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník
7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma
8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ
9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska
● byť s. ako mucha veľmi; mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti; to je jeho s-á → stránka;
slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť; s. svietiť, spievať; obchod ide s.;
slabosť -i ž.
1. k slabý: telesná, duševná s.
2. slabá stránka: fajčenie je moja s.;
slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)