Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV priezviská

slabý príd.

1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus

2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň

3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť

4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu); s. dážď

5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno

6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník

7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma

8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ

9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska

byť s. ako mucha veľmi; mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti; to je jeho s-á → stránka;

slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť; s. svietiť, spievať; obchod ide s.;

slabosť -i ž.

1. k slabý: telesná, duševná s.

2. slabá stránka: fajčenie je moja s.;

slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slabý; slabo prísl.; slabosť ‑i ‑í ž.; slabôstka ‑y ‑tok ž.

*nevalnýspráv. slabý

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúcibezvládnynevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy

2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradnýkniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosťbezbrannýslabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabíexpr.: krehkýhriešnybiednyúbohýmalý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia


biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

p. aj slabý, zlý

3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovanýzodratýzodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenievetchýchabýnedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjemchudobnýexpr.: biednymizernýúbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradkaslabýmalý: slabý, malý rastkraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

p. aj biedny 2, obnosený

2. p. slabý 1, 2


chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biednynúdzny: chudobný, biedny, núdzny človeknemajetnýbezmajetnýnebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodinabedárskyplebejskýexpr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvoddomkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný krajchatrnýchabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odevslabýnedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomostibiednymizernýzlýnehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obedexpr. úbohýnekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny programexpr.: psípsotnýpsovský: psie, psotné pomeryprichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)


chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôňasketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postavaodb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typštíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohyexpr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieskaslabý (telesne) • schudnutýpochudnutýstenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobechudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťavychudnutýexpr.: vycivenýprepadnutýopadnutývpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvárexpr.: chudučkýchudunkýchudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvorexpr. kostnatýzried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé teloexpr.: zoschnutýzosušenývysušenýscvrknutýscivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenkapodvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudiaexpr. biednyprichudýpritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedenývyškutený


chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viničamálo odolnýneodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazucitlivýprecitlivenýslabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožkakrehkýexpr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilýexpr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivýprecitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé rečinedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človekcitlivýzraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivýcitlivýdelikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej témediskrétny: rozširovať o druhých diskrétne vecinepríjemnýtrápnykniž. prekérnyexpr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slabý, 2. st. slabší príd.

1. majúci málo fyzickej sily, málo odolný: Deti boli slabé a bledé. (Ondr.) Cítil, že je už slabý na dlhé vandrovky. (Taj.) Pre učiteľstvo je ženský organizmus slabý. (Tim.) Tonko mal slabé pľúca. (Taj.) Je slabý na žalúdok. (Al.)

byť s. ako mucha veľmi; stáť na s-ých nohách nemať pevný základ;

2. v istom ohľade nevyhovujúci, nepostačujúci: s-é zdravie, s-á pamäť, s. zrak; s-á úroda; s-á úroveň niečoho; s. dôkaz; Má slabú hlavu (Vaj.) ťažko chápe, ťažko si niečo zapamätá; hovor. s. na rozum choromyseľný; hovor. s-é kilo nie celý kilogram; s. meter nie celý meter;s-á stránka niečoho, niekoho slabosť: Kone boli jeho slabou stránkou. (Jégé)

3. malý, nepatrný veľkosťou, rozsahom, počtom: s. zárobok; s-á návštevnosť divadla; s-á účasť na schôdzke; s. obed; s-á pláca (Taj.); Slabé vianočné bude tohto roku. (Bedn.) Rímske posádky sú slabé. (Hviezd.)

4. málo sa prejavujúci, málo výdatný, málo intenzívny: s-é svetlo, s. hlas, s. vietor; s-á strela; s. dážď (Bedn.); s. oheň (Hor.); Cítil slabý závan potechy v slovách starcových. (Vaj.)

5. (o roztokoch a niektorých nápojoch) obsahujúci málo podstatných látok: s-á kyselina, s. roztok; s-é pivo; Tie kvapky, čo mi bol predpísal, sú slabé. (Zúb.)

6. nedostačujúci akosťou: s. žiak, študent, s. hráč; s. čižmár (Kuk.); s. chodák (Taj.); s. román, s-á báseň;

7. málo energický, veľmi poddajný, povoľný: s-á nátura (Kuk.); s-é materinské srdce (Vaj.); Ako slabý človek, zveril sa náhode. (Tat.)

s-á chvíľa, mať s-ú chvíľu okamihy slabosti;

8. majúci malú hrúbku, tenký, útly; chudý, štíhly, vychudnutý: s-á rúčka (Kuk.); s-é nôžky (Hruš.); K čate bol pridelený krajčír, slabý, plavovlasý mládenec. (Urb.)

9. málo vplyvný, nemajúci moci: Vy ste vždy podopierali slabých, a preto trúfame si žobrať z dobroty vášho srdca. (Al.)

Morfologický analyzátor

slabý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) slabý; (bez) slabého; (k) slabému; (vidím) slabého; (o) slabom; (so) slabým;

(traja) slabí; (bez) slabých; (k) slabým; (vidím) slabých; (o) slabých; (so) slabými;


(jeden) slabší; (bez) slabšieho; (k) slabšiemu; (vidím) slabšieho; (o) slabšom; (so) slabším;

(dvaja) slabší; (bez) slabších; (k) slabším; (vidím) slabších; (o) slabších; (so) slabšími;


(jeden) najslabší; (bez) najslabšieho; (k) najslabšiemu; (vidím) najslabšieho; (o) najslabšom; (s) najslabším;

(traja) najslabší; (bez) najslabších; (k) najslabším; (vidím) najslabších; (o) najslabších; (s) najslabšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) slabý; (bez) slabého; (k) slabému; (vidím) slabý; (o) slabom; (so) slabým;

(dva) slabé; (bez) slabých; (k) slabým; (vidím) slabé; (o) slabých; (so) slabými;


(jeden) slabší; (bez) slabšieho; (k) slabšiemu; (vidím) slabší; (o) slabšom; (so) slabším;

(štyri) slabšie; (bez) slabších; (k) slabším; (vidím) slabšie; (o) slabších; (so) slabšími;


(jeden) najslabší; (bez) najslabšieho; (k) najslabšiemu; (vidím) najslabší; (o) najslabšom; (s) najslabším;

(štyri) najslabšie; (bez) najslabších; (k) najslabším; (vidím) najslabšie; (o) najslabších; (s) najslabšími;


ženský rod

(jedna) slabá; (bez) slabej; (k) slabej; (vidím) slabú; (o) slabej; (so) slabou;

(dve) slabé; (bez) slabých; (k) slabým; (vidím) slabé; (o) slabých; (so) slabými;


(jedna) slabšia; (bez) slabšej; (k) slabšej; (vidím) slabšiu; (o) slabšej; (so) slabšou;

(tri) slabšie; (bez) slabších; (k) slabším; (vidím) slabšie; (o) slabších; (so) slabšími;


(jedna) najslabšia; (bez) najslabšej; (k) najslabšej; (vidím) najslabšiu; (o) najslabšej; (s) najslabšou;

(štyri) najslabšie; (bez) najslabších; (k) najslabším; (vidím) najslabšie; (o) najslabších; (s) najslabšími;


stredný rod

(jedno) slabé; (bez) slabého; (k) slabému; (vidím) slabé; (o) slabom; (so) slabým;

(dve) slabé; (bez) slabých; (k) slabým; (vidím) slabé; (o) slabých; (so) slabými;


(jedno) slabšie; (bez) slabšieho; (k) slabšiemu; (vidím) slabšie; (o) slabšom; (so) slabším;

(štyri) slabšie; (bez) slabších; (k) slabším; (vidím) slabšie; (o) slabších; (so) slabšími;


(jedno) najslabšie; (bez) najslabšieho; (k) najslabšiemu; (vidím) najslabšie; (o) najslabšom; (s) najslabším;

(tri) najslabšie; (bez) najslabších; (k) najslabším; (vidím) najslabšie; (o) najslabších; (s) najslabšími;

slabý príd
1. majúci málo fyzickej sily: podle spusobu wnjtrniho gsu silnj aneb slabj kob 1666; podle raddj dal sem ho (syna) bil pryprewadit dosti mdleho a slabeho kežmarok 1668; ráts se, Panye, zlutovatz, mnye pomotz, lyéki podatz, sztvorenyu szlabomu 1752; membra langventia: slabé údj ks 1763
stáť na s-ch nohách nemať pevný základ: ach, gak na slabych nohách nasse obec stogj sp 1696; sprawedlnost take, gakby na slabych nohach stala cob 17. st
2. málo odolný: zawrat prichazj tem neywjce, kterj slabj žaludek magj ht 1760
3. v istom ohľade nevyhovujúci, nepostačujúci: praca gest twerda a placza slaba spiš 1618; okuláry delané bywagj, aby ostregssi widel, kdo ma mdly (:slaby:) zrak op 1685; Lacasko ge slabim zdrawim radvaň 1694; tam slaba trawa bude príbovce 1729; čokoliv (Van Stiphout) prednášal, jakkolik dúvoďil, slabé bilo pred očima Renaitovími br 1785; duchodki slabšé sú bn 1796; Sokrates nekterych swych hosty dosty slabu a malu wečeru odbawyl mc 18. st
4. málo sa prejavujúci, málo výdatný, málo intenzívny: gest vira na počatku slaba, gako zrnce ss 18. st; slaba zima w tomto mesici twrdu zimu o Welikeg noci ucini pr 18. st
5. (o roztokoch, nápojoch) obsahujúci málo požadovaných vlastností: acetulum: slaby ocet ks 1763; wino pres sukno precedene slapssj zostane; takowe wodki mnoho mensseg waznosti su a slapsse pr 18. st
6. majúci málo predpokladaných schopností: (svedok) prweg slabim gazdom biwal pukanec 1787
o consilij imbecilli mulier: slabeg rozumnosti žena ks 1763 slabomyseľná
7. kvalitatívne nevyhovujúci: abi zawčasu take slabe a truchle obrucze dolu zhlobene a nowe wrazene boly trenčín 1716; slabé stromčeki sadit hranovnica 18. st
8. útly, tenký: pertenuis: wélmy teňky, slaby ks 1763
P atpn od Slabeho p. ľupča 1584;
-o prísl
1. málo, trochu: malo spim a slabo gem radvaň 1719; strom guž staroletity gest a haluze slabo a skup wihana sn 1772; chotar je neurodny, plany a mokry, na kterem se slabo zrodi i zerno široké 1774 lp
2. nedostatočne: ten powinost powolanj sweho pečlywe wikonawa, tento nedbanlywe, tamten snažne, tento slabo kob 1666; (muž) widice slabo ossaceneho odew swug mu darowal sj 18. st
3. s malou intenzitou, málo: leviter aspersus laudibus: slabó chwáliti ks 1763
4. zle: ga czim daleg, tim slabssie se mam orava 1670;
-osť ž
1. telesná skleslosť, úbytok síl: debilitas: zbawenj sýli, slabost wu 1750; langvor: slabost, mdloba ks 1763; (muž) chcel do dediny wegst, tehdy slabost na neho padla hranovnica 1784
2. povahová chyba, slabá stránka: skowawa bohactwi pod chudobu, wssemohucnost pod slabostu ms 1758; hanebne teto mrawnj sobe zosskliwjce, ducha meho predessle slabosto pt 1796; znovuzrozeni krestan poznava svu nemožnost a slabost ss 18. st

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SLABÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 277×, celkový počet lokalít: 76, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZUBÁK, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 17×;
NIŽNÉ RUŽBACHY, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 16×;
HORNÉ DUBOVÉ, okr. TRNAVA – 14×;
ŠTERUSY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 9×;
DOLNÁ KRUPÁ, okr. TRNAVA – 9×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 9×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 8×;
LANČÁR (obec KOČÍN-LANČÁR), okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 8×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
OROVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 7×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor