Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj priezviská

slabý príd.

1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus

2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň

3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť

4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu); s. dážď

5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno

6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník

7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma

8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ

9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska

byť s. ako mucha veľmi; mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti; to je jeho s-á → stránka;

slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť; s. svietiť, spievať; obchod ide s.;

slabosť -i ž.

1. k slabý: telesná, duševná s.

2. slabá stránka: fajčenie je moja s.;

slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slabý; slabo prísl.; slabosť ‑i ‑í ž.; slabôstka ‑y ‑tok ž.

slabý -bá -bé 2. st slabší príd.

*nevalnýspráv. slabý

-bý/11198 2.83: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 1885 sla/954 hru/461 pocha/84 novodo/83 dlhodo/76 bezzu/56 bl/52 krátkodo/39 veľkohu/24 jara/21 cha/14 súdo/12 (4/9)

-bý/11198 29.81: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9313 sla/3012 hru/2731 dlhodo/2220 krátkodo/581 novodo/215 cha/195 bl/85 strednodo/83 bezzu/69 pocha/62 súdo/38 dvojdo/8 (5/14)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúcibezvládnynevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy

2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradnýkniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosťbezbrannýslabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabíexpr.: krehkýhriešnybiednyúbohýmalý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia


biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

p. aj slabý, zlý

3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovanýzodratýzodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenievetchýchabýnedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjemchudobnýexpr.: biednymizernýúbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradkaslabýmalý: slabý, malý rastkraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

p. aj biedny 2, obnosený

2. p. slabý 1, 2


chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biednynúdzny: chudobný, biedny, núdzny človeknemajetnýbezmajetnýnebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodinabedárskyplebejskýexpr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvoddomkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný krajchatrnýchabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odevslabýnedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomostibiednymizernýzlýnehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obedexpr. úbohýnekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny programexpr.: psípsotnýpsovský: psie, psotné pomeryprichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)


chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôňasketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postavaodb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typštíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohyexpr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieskaslabý (telesne) • schudnutýpochudnutýstenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobechudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťavychudnutýexpr.: vycivenýprepadnutýopadnutývpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvárexpr.: chudučkýchudunkýchudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvorexpr. kostnatýzried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé teloexpr.: zoschnutýzosušenývysušenýscvrknutýscivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenkapodvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudiaexpr. biednyprichudýpritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedenývyškutený


chúlostivý 1. vyznačujúci sa malou odolnosťou, vyžadujúci si zvýšenú starostlivosť, ochranu • hovor. háklivý: chúlostivé, háklivé dieťa; chúlostivá, háklivá odroda viničamálo odolnýneodolný (op. odolný): málo odolný, neodolný voči zime, mrazucitlivýprecitlivenýslabý: byť citlivý, precitlivený, slabý na žalúdok; precitlivená pokožkakrehkýexpr. cintľavý: krehká, cintľavá rastlina (pren. i o človeku) • kniž. zmäkčilýexpr. pricintľavý (príliš chúlostivý)

2. príliš citlivý (o človeku) • hovor. háklivýprecitlivený: je chúlostivá, háklivá, precitlivená na hrubé rečinedotklivý (ktorý sa ľahko urazí, ktorý precitlivene reaguje): nedotklivý človekcitlivýzraniteľný (s veľmi jemnou citlivosťou): citlivá, zraniteľná duša

p. aj precitlivený

3. privádzajúci do pomykova • hovor. háklivýcitlivýdelikátny: otvorene hovoriť o chúlostivej, háklivej, citlivej, delikátnej témediskrétny: rozširovať o druhých diskrétne vecinepríjemnýtrápnykniž. prekérnyexpr. ošemetný: nepríjemná, trápna, prekérna, ošemetná situácia


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slabý, 2. st. slabší príd.

1. majúci málo fyzickej sily, málo odolný: Deti boli slabé a bledé. (Ondr.) Cítil, že je už slabý na dlhé vandrovky. (Taj.) Pre učiteľstvo je ženský organizmus slabý. (Tim.) Tonko mal slabé pľúca. (Taj.) Je slabý na žalúdok. (Al.)

byť s. ako mucha veľmi; stáť na s-ých nohách nemať pevný základ;

2. v istom ohľade nevyhovujúci, nepostačujúci: s-é zdravie, s-á pamäť, s. zrak; s-á úroda; s-á úroveň niečoho; s. dôkaz; Má slabú hlavu (Vaj.) ťažko chápe, ťažko si niečo zapamätá; hovor. s. na rozum choromyseľný; hovor. s-é kilo nie celý kilogram; s. meter nie celý meter;s-á stránka niečoho, niekoho slabosť: Kone boli jeho slabou stránkou. (Jégé)

3. malý, nepatrný veľkosťou, rozsahom, počtom: s. zárobok; s-á návštevnosť divadla; s-á účasť na schôdzke; s. obed; s-á pláca (Taj.); Slabé vianočné bude tohto roku. (Bedn.) Rímske posádky sú slabé. (Hviezd.)

4. málo sa prejavujúci, málo výdatný, málo intenzívny: s-é svetlo, s. hlas, s. vietor; s-á strela; s. dážď (Bedn.); s. oheň (Hor.); Cítil slabý závan potechy v slovách starcových. (Vaj.)

5. (o roztokoch a niektorých nápojoch) obsahujúci málo podstatných látok: s-á kyselina, s. roztok; s-é pivo; Tie kvapky, čo mi bol predpísal, sú slabé. (Zúb.)

6. nedostačujúci akosťou: s. žiak, študent, s. hráč; s. čižmár (Kuk.); s. chodák (Taj.); s. román, s-á báseň;

7. málo energický, veľmi poddajný, povoľný: s-á nátura (Kuk.); s-é materinské srdce (Vaj.); Ako slabý človek, zveril sa náhode. (Tat.)

s-á chvíľa, mať s-ú chvíľu okamihy slabosti;

8. majúci malú hrúbku, tenký, útly; chudý, štíhly, vychudnutý: s-á rúčka (Kuk.); s-é nôžky (Hruš.); K čate bol pridelený krajčír, slabý, plavovlasý mládenec. (Urb.)

9. málo vplyvný, nemajúci moci: Vy ste vždy podopierali slabých, a preto trúfame si žobrať z dobroty vášho srdca. (Al.)

slabý príd
1. majúci málo fyzickej sily: podle spusobu wnjtrniho gsu silnj aneb slabj (KoB 1666); podle raddj dal sem ho (syna) bil pryprewadit dosti mdleho a slabeho (KEŽMAROK 1668); ráts se, Panye, zlutovatz, mnye pomotz, lyéki podatz, sztvorenyu szlabomu (DŽ 1752); membra langventia: slabé údj (KS 1763)
F. stáť na s-ch nohách nemať pevný základ: ach, gak na slabych nohách nasse obec stogj (SP 1696); sprawedlnost take, gakby na slabych nohach stala (COB 17. st)
2. málo odolný: zawrat prichazj tem neywjce, kterj slabj žaludek magj (HT 1760);
3. v istom ohľade nevyhovujúci, nepostačujúci: praca gest twerda a placza slaba (SPIŠ 1618); okuláry delané bywagj, aby ostregssi widel, kdo ma mdly (:slaby:) zrak (OP 1685); Lacasko ge slabim zdrawim (RADVAŇ 1694); tam slaba trawa bude (PRÍBOVCE 1729); čokoliv (Van Stiphout) prednášal, jakkolik dúvoďil, slabé bilo pred očima Renaitovími (BR 1785); duchodki slabšé sú (BN 1796); Sokrates nekterych swych hosty dosty slabu a malu wečeru odbawyl (MC 18. st)
4. málo sa prejavujúci, málo výdatný, málo intenzívny: gest vira na počatku slaba, gako zrnce (SS 18. st); slaba zima w tomto mesici twrdu zimu o Welikeg noci ucini (PR 18. st)
5. (o roztokoch, nápojoch) obsahujúci málo požadovaných vlastností: acetulum: slaby ocet (KS 1763); wino pres sukno precedene slapssj zostane; takowe wodki mnoho mensseg waznosti su a slapsse (PR 18. st)
6. majúci málo predpokladaných schopností: (svedok) prweg slabim gazdom biwal (PUKANEC 1787)
L. consilij imbecilli mulier: slabeg rozumnosti žena (KS 1763) slabomyseľná
7. kvalitatívne nevyhovujúci: abi zawčasu take slabe a truchle obrucze dolu zhlobene a nowe wrazene boly (TRENČÍN 1716); slabé stromčeki sadit (HRANOVNICA 18. st)
8. útly, tenký: pertenuis: wélmy teňky, slaby (KS 1763)
P. atpn od Slabeho (P. ĽUPČA 1584); -o prísl
1. málo, trochu: malo spim a slabo gem (RADVAŇ 1719); strom guž staroletity gest a haluze slabo a skup wihana (SN 1772); chotar je neurodny, plany a mokry, na kterem se slabo zrodi i zerno (ŠIROKÉ 1774 LP)
2. nedostatočne: ten powinost powolanj sweho pečlywe wikonawa, tento nedbanlywe, tamten snažne, tento slabo (KoB 1666); (muž) widice slabo ossaceneho odew swug mu darowal (SJ 18. st)
3. s malou intenzitou, málo: leviter aspersus laudibus: slabó chwáliti (KS 1763)
4. zle: ga czim daleg, tim slabssie se mam (ORAVA 1670); -osť ž
1. telesná skleslosť, úbytok síl: debilitas: zbawenj sýli, slabost (WU 1750); langvor: slabost, mdloba (KS 1763); (muž) chcel do dediny wegst, tehdy slabost na neho padla (HRANOVNICA 1784)
2. povahová chyba, slabá stránka: skowawa bohactwi pod chudobu, wssemohucnost pod slabostu (MS 1758); hanebne teto mrawnj sobe zosskliwjce, ducha meho predessle slabosto (PT 1796); znovuzrozeni krestan poznava svu nemožnost a slabost (SS 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SLABÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 277×, celkový počet lokalít: 76, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZUBÁK, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 17×;
NIŽNÉ RUŽBACHY, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 16×;
HORNÉ DUBOVÉ, okr. TRNAVA – 14×;
ŠTERUSY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 9×;
DOLNÁ KRUPÁ, okr. TRNAVA – 9×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 9×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 8×;
LANČÁR (obec KOČÍN-LANČÁR), okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 8×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
OROVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 7×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

bojovať sama a slabá de lutter seule et faible
ešte veľmi slabý, prerušil encore très faible, interrompit
ich stroje slabé leurs machines sont faibles
lásku, ale pre slabé amour mais pour un faible
plece, ten slabý útulok épaule, ce faible refuge
sama, že som slabá seule, que je suis faible
slabí vám budú vždy les faibles vous seront toujours
slabý, ani veľmi silný faible ni trop fort
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu