slýchať -a nedok. kniž. počuť (význ. 1, 3), chyrovať: kto to kedy s-l?
● ani oko nevidelo, ani ucho nes-lo niečo mimoriadne
slýchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok.
chyrovať mať vedomosť, zvesť o niekom al. niečom (často v zápore) • počuť • kniž. slýchať: o takých veciach som ešte nechyroval, nepočul; Kto to kedy chyroval, slýchal?
počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval
2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia
slýchať p. počuť 1
slýchať, -a, -ajú nedok. počuť: O broskyniach vôbec nikdy neslýchal. (Kuk.) Kto to slýchal predpoludním driemať? (Tim.) Už dávno neslýchali taký spev. (Heč.);
opak. slýchavať, -a, -ajú
slúchať, slýchať ndk 1. koho, čo počúvať, načúvať niekoho, niečo: itz, nyesluchaj tyto reczy (BARDEJOV 1692); wssickni wime, kteryž sme Pana znali, slichali a na geho skutki hlediwali, že to kazal y činil (SP 1696); szluchám szlovo tvojo a modlim se tebe (RSP 1758); (ľudia) nič nedbali, ačkoli Lotove kázání slýchali (ASL 1763); Kalipso, nepohnutedlne stogyce, Telemacha slúchala (PT 1778); sluchag, diable, bucz mne ty na pomocy (SJ 18. st) 2. od koho, o kom čo počúvaním sa dozvedať od niekoho niečo: tak sem slichala oddawna, ze tiech hor od dawna z obu stranu poziwali gsu (VRŠATEC 1479 SČL); Ondrzeg slychal od Diaka, zie ta roli kaupem kupena gest (ŽILINA 1553); fatens slychal od rodycow swych, že tato strana od wychodu wzdicky hibska bywala (LIPTOV 1696); Herodes dawno chtel widety geg proto, že mnoho o nem slichal (Le 1730) F. pywo u nas žegdel kr. 2, čo predtým slýchať nebylo (P. ĽUPČA 1570) bolo to nemysliteľné; naši susedi nam povedaji, že by mezi nimi slychali, žeby se na nas brali ku rabovani (DEVIČIE 1628 LP) že sa o tom hovorí; y tu nicz dobreho nezlihaty, len lamenty (BRATISLAVA 1699); čehož oko newidalo, anj ucho neslichalo (VP 1764) niečo mimoriadne, zvláštne 3. koho, čo byť poslušný, poslúchať: radu wassu rada sluham (S. TEPLICA 1676 E); syn, ktery otce y matku nesluchal a nectjl, bude trjma palicami trestanj (CA 1750); (paholok) zle rady žadne nesluchal ale wedle wssi možnostj sweg dom, statek opatrowal (LIPTOV 1760); dobre sa tu magte, rodičuw a starssich sluchagte (Pie 18. st); -avať frekv k 2: tak mnohj služebnik, neglepssj robotnik, co negwice pracuge, od pana, od panj slichawa ssemrany, že leniwost miluge (BV 1652); (svedok) slichawal od starich lidy, že bi na Prssanyech predtim len vhljara bywali (ŠTIAVNIČKA 1676); y to od sweho tatika fatens slichawal, že Jankowičz chudobni bol a nist nemal (JASENICA 1704); zdaliss kazdodene neslichawame, že tento s kona spadel a krk si wilomil, tamten we wode sa utopil (MS 1758)
slýchať p. slúchať