slúžny m. hist. v býv. Uhorsku vyšší správny úradník
slúžny, -eho m. zastar. vyšší politický úradník v býv. Uhorsku, prednosta okresnej politickej správy;
slúžna, -ej ž. manželka slúžneho;
slúžnovský príd.: s. úrad;
slúžnovstvo, -a str. úrad slúžneho
(jeden) slúžny; (bez) slúžneho; (k) slúžnemu; (vidím) slúžneho; (hej) slúžny!; (o) slúžnom; (so) slúžnym;
(traja) slúžni; (bez) slúžnych; (k) slúžnym; (vidím) slúžnych; (hej) slúžni!; (o) slúžnych; (so) slúžnymi;
slúžny príd týkajúci sa služby: pri tom se zretedlne zakazuje, aby žaden tu moc nemel, svuj služny rok s penezmi odkupovati b. štiavnica 1706 cm; Anna Bednarova, služna pritelkina z Hanussovecz prešov 1784; subst s. m stoličný úradník s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou: ssindla až posawat pan služni nevipravil vígľaš 1666; obed pre p. služneho j s panu j pre ginich officiri žilina 1724; obyvatel, ktery by jaku ponosu mel, misto inštancii do sl. stolice ohlasi sa u p. služneho príbovce 1765 cm; Majthenyi Peter, slavnej stolicy nitrianskej služny prievidza 1795 o s. dvorský, stoličný Georgius Bohus, sluzny dworsky stolicze zwolenskey h. mičiná 1576; z rozkazu panou dal sem sluznymu dworskymu fl 1 zvolen 1635; bil w weženy zdegssim a bil dany od p. služneho stoliczneho skalica 1675