slúžiť, -i, -ia nedok.
1. byť niekde zamestnaný ako sluha, ako slúžka: Janko slúžil na majeri trebišovského cukrovaru. (Tat.) Dve dcéry slúžia v meste. (Tomašč.)
2. byť zamestnaný v nejakom úrade ap.: Slúžil pri trojakých ministerstvách. (Jes.)
3. konať vojenskú službu: Tovariš slúžil u honvédov. (Kuk.) Štyri roky slúžil v cudzineckej légii v Maroku. (Vám.)
4. (komu) konať prospešnú prácu, pracovať pre niekoho: s. vlasti; Slúžil robotníckej triede. (Chorv.)
5. dobre fungovať, pracovať: Pec nechce slúžiť. (Hor.) Nohy akosi nechcú slúžiť. (Kuk.) Vypytoval sa, ako zdravie slúži. (Vaj.)
6. (komu) byť prospešný, užitočný, prospievať: Tunajšie povetrie nám neslúži. (Zúb.) Robota vo fabrike mu neslúži. (Tat.) Nech vám slúži na úžitok. (Tat.) Čím môžem slúžiť? (Ráz.)
7. (za čo, na čo, ako) byť používaný na niečo, ako niečo; byť niečím: Izba slúžila za kuchyňu i spálňu. (Tomašč.) Sedeli okolo lavice, ktorá slúžila ako tribúna. (Min.) Život, ktorý sa tam žije, nemôže slúžiť za príklad. (Heč.) Nech to slúži na jeho pochvalu. (Vám.) Vychádzky slúžili škole na veľkú česť (Kuk.) robili jej česť.
8. hovor. (komu) obsluhovať niekoho: Rozmaznali ju a slúžili jej ako princeznej. (Tim.) Odrež si, veď ti tu nik slúžiť nebude. (Dobš..)
9. s. omšu konať obrady omše;
opak. k 1, 2, 7, 9 slúžievať, -a, -ajú