slávnosť -i ž.
1. podujatie na počesť niekoho al. niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca s.; usporiadať s.
2. mn. slávnosti (hud., tanečný, folklórny ap.) festival: s. spevu a tanca; Bratislavské hudobné s-i
3. cirk. najvyšší st. kat. liturg. sviatkov: s. Zjavenia Pána;
slávnostný príd. k 1: s. príhovor, s-é zhromaždenie, s-á nálada; s. hlas dôstojný; s-é rúcho určené na mimoriadnu príležitosť;
slávnostne prísl.: s. ohlasovať;
slávnostnosť -i ž.
slávnostný príd.
1. súvisiaci so slávnosťou, určený na slávnosť: s. prejav, s. rečník; s-é zhromaždenie, s-á schôdzka; s. obed; s-á chvíľa;
2. dôstojný, velebný, vznesený: s. ráz niečoho; s. hlas (Kuk.);
slávnostne prísl.: s. niečo oznámiť;
slávnostnosť, -ti z. slávnostný charakter, ráz niečoho