slávnostný príd.
1. súvisiaci so slávnosťou, určený na slávnosť: s. prejav, s. rečník; s-é zhromaždenie, s-á schôdzka; s. obed; s-á chvíľa;
2. dôstojný, velebný, vznesený: s. ráz niečoho; s. hlas (Kuk.);
slávnostne prísl.: s. niečo oznámiť;
slávnostnosť, -ti z. slávnostný charakter, ráz niečoho