slávnosť -i ž.
1. podujatie na počesť niekoho al. niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca s.; usporiadať s.
2. mn. slávnosti (hud., tanečný, folklórny ap.) festival: s. spevu a tanca; Bratislavské hudobné s-i
3. cirk. najvyšší st. kat. liturg. sviatkov: s. Zjavenia Pána;
slávnostný príd. k 1: s. príhovor, s-é zhromaždenie, s-á nálada; s. hlas dôstojný; s-é rúcho určené na mimoriadnu príležitosť;
slávnostne prísl.: s. ohlasovať;
slávnostnosť -i ž.
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
slávnosť podujatie konané na počesť niekoho al. niečoho • oslava: rodinná, májová slávnosť, oslava • hovor. sláva: zajtra bude u nás veľká sláva • festival (pravidelná prehliadka umeleckej tvorby a výkonov): hudobný festival
slávnosť, -ti ž.
1. verejná al. i súkromná oslava konaná na počesť niekoho al. niečoho: školská, rodinná, májová, dožinková s.;
2. zastar. sviatok: Bolo to na Turíce. V prvú slávnosť mal obedovať u nás. (Kuk.)
(jedna) slávnosť; (bez) slávnosti; (k) slávnosti; (vidím) slávnosť; (hej) slávnosť!; (o) slávnosti; (so) slávnosťou;
(tri) slávnosti; (bez) slávností; (k) slávnostiam; (vidím) slávnosti; (hej) slávnosti!; (o) slávnostiach; (so) slávnosťami;