sláviť -i nedok.
1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky; s. narodeniny
2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo
3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu
jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo
oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice
2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)
sláviť p. oslavovať 1, svätiť 2
svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovať • posviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlo • požehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželov • vysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza
2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovať • sláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meniny • uctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela
3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky
sláviť, -i, -ia nedok.
1. (čo) robiť oslavu. slávnosť, uctievať niekoho al. niečo slávnosťou, oslavou; pripomínať si niečo slávnosťou, najmä výročie niečoho al. niekoho; oslavovať: s. pamiatku niekoho; s. meniny, narodeniny; s. výročie oslobodenia;
2. (koho. čo) robiť slávnym, velebiť, hlásať slávu; oslavovať: Slávi Napoleona, že zdvihol potupený veniec slávy. (Piš.) Dráma slávi lásku k otčine. (Vlč.)
3. (čo) prežívať ako úspech: s. víťazstvo, triumf;
opak. slávievať, -a, -ajú
sláviť ndk 1. čo uctievať sviatky, oslavovať niečo: na tento spusob y my nasse swatky Welikonocžne slawime tc 1631; sláwili, chwálili twé swaté narozeňý angele cc 1655; Sskotowe zádne swatečne dni nesláwegi žs 1764; (Pachomius) Welikonočnu slawnost weselim umislem sláwil vp 1764; rospomenme se na prwnych krestanuw z gaku pobožnostu onj ctilj a slawilj nedele a swatkj sq 1781 2. koho, čo robiť slávnym, velebiť niekoho, niečo: gmeno Spasitele nassyho Gežysse Krysta chwaliti a slawiti bag 1585; ya budú Pána sláwiti y chwálit wždycky cc 1655; očý učinil tobe Buh, abys ho, když widiss stworenij welebyl, sláwil sk 1697; Spasitely, deg mi, abich te gak slussy slawil a wychwalowal ags 1708; laudo: slawiti, welebiti wu 1750; sčasné ženi, s kterych gedna krála sláwi blr 18. st 3. čo prežívať ako úspech: salentum z welikeho nebezpečenstwj witrhnute triumf slawj; Telemachus tyže počátki prywetiwosty z nedozernú radostu sláwi pt 1778; s. sa robiť sa, vyhlasovať sa za slávneho: laudarese: slawiti se ml 1779