sláva
I. -y ž.
1. výnimočné ver. uznanie, znamenitá povesť: svetská, športová s., získať s-u, túžiť po s-e, byť na vrchole s-y
2. nádhera (význ. 1, 2), prepych, lesk: s. hradu, katedrály, mesto v plnej s-e
3. hrdosť (význ. 1), ozdoba: chlapec je s-ou rodiny
4. hovor. slávnostná udalosť, oslava: dnes je tu veľká s.
● s. mu vstúpila do hlavy spyšnel; expr. → márna s.; → svetská s. – poľná tráva
II. cit. vyj. radosť, vzrušenie, volanie na slávu
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • eh • ech: ej, ech, to sa mi páči • ajaj • ajáj • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo • hej: ej, hej, to je život • haj • háj • hoj • hojoj • hojój • hohój • oj • ojoj • ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre • jaj • jáj • jajaj • joj • jój • jojoj • juj • júj • jujuj • jujúj: jaj, joj, juj, či som rád • juch • juchá • juchachá • hurá • sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme
2. p. eh 1 3. p. ach 2
hurá vyjadruje (búrlivú) radosť • sláva: hurá, sláva, už to máme za sebou • juch • juchá • juchachá: juchá, juchachá, nám sa to podarilo
lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligot • jas: lesk, ligot čepele • expr. blyskot • jagot • poet.: bleskot • trblot • trblet • subšt. glanc
2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádhera • veľkoleposť • sláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a sláve • subšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glanc • pren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy
p. aj nádhera, sláva, monumentalita
3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • záblesk • oheň: lesk, oheň v očiach pohasol • svetlo • žiara
nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody • lesk: lesk slávnosti • kniž.: pompa • pompéznosť • honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť • sláva: mesto v plnej sláve • poet. glória (Smrek) • hovor. paráda: to bola paráda • kniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty) • zastar. okázalosť • kniž. zastar.: veličie (Kukučín) • veličavie (Hviezdoslav)
2. p. prepych 1
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
sláva1 1. p. nádhera 1 2. p. pýcha 2 3. p. slávnosť
sláva2 vyjadruje radosť, vzrušenie al. volanie na slávu • hurá: Sláva, hurá, vyhrali sme! • vivat • nech žije: Počas prejavu volali vivat, nech žije. • bibl. hosana, pís. i hosanna: raz volať hosan(n)a, raz ukrižuj
Sláva, -y i Slávia, -ie ž. bás. bohyňa, ochrankyňa Slovanov: matka S.
sláva1, -y ž.
1. vrcholné uznanie a česť, ktorú spoločnosť niekomu prejavuje za vynikajúce činy, za zásluhy; vynikajúca povesť: získať s-u; volať, prevolávať niekomu na s-u; piť na s-u niekoho; túžiť, bažiť po s-e; umierať na poli s-y (Jes.) ako hrdina; Bardošova sláva sa začína tratiť. (Min.) Martin zažila Šoltésová ešte v sláve rokov matičných. (Krčm.) Sláva jeho mena rozišla sa po kraji. (Al.) Budovatelia trate zvalili všetku slávu na Hrešču. (Tat.); byť na vrchole s-y
● Svetská sláva — poľná tráva (prísl.) sláva je nestála; hovor. s. mu vstúpila do. hlavy stal sa namyslený; hovor. márna s. už je darmo, je to tak, nedá sa nič robiť; hovor. byť na s-e večnej (na večnej s-e) byť nebohý; hovor. zastar. daj mu pánboh večnú s-u prejav úcty pri spomienke na mŕtveho;
2. nádhera, lesk, okázalosť: Ženy, vidiac nás v takej ovenčenej sláve, radovali sa. (Taj.) Praskovský sedel v kresle v celej svojej sláve. (Jégé) Aby som mohol vidieť večernú Moskvu v plnej svetelnej sláve, vyšiel som na 14. poschodie. (Heč.)
3. hrdosť, pýcha: Tri domy boli niekedy slávou Havraného. (Vaj.) Pavol nie je miláčik, ani sláva rodiny. (Tim.)
sláva2 cit. vyjadruje vzrušujúcu, búrlivú radosť: Sláva, že si prišiel. (Urb.) Záchrana sa blíži. Sláva! (Šteinh.) Zo všetkých strán ozvalo sa: „Sláva!“ (Kuk.) Sláva Leninovi!
vehlasný príd. (čes.) kniž. zastar. slávny, preslávený, chýrny: Smith, vehlasný anglický žurnalista (Jes.); umelec ty vehlasného mena (Hviezd.); dvanásť mužov vehlasných a slávnych (Vaj.); vehlasnosť, -ti ž. sláva, preslávenosť
(jedna) sláva; (bez) slávy; (k) sláve; (vidím) slávu; (hej) sláva!; (o) sláve; (so) slávou;
(štyri) slávy; (bez) sláv; (k) slávam; (vidím) slávy; (hej) slávy!; (o) slávach; (so) slávami;
(jedna) Sláva; (bez) Slávy; (k) Sláve; (vidím) Slávu; (hej) Sláva!; (o) Sláve; (so) Slávou;
(štyri) Slávy; (bez) Sláv; (k) Slávam; (vidím) Slávy; (hej) Slávy!; (o) Slávach; (so) Slávami;
sláva I. ž 1. vrcholné uznanie, vynikajúca povesť: aby ony (rodičia) toto detiatko k znamosti a k slawie tweho gmena a k bazny boskeg winaučželi bag 1585; welkj titul mitj, poddanich nemitj malu slawu prinassy bv 1652; leknú se twé sláwy wssyckni králowe cc 1655; ach, oplakávám te, krajina Uherská, že jest zahynula sláwa tvá vítezská asl 1730; Pane dag, abych swate bral pokrm a nápog na sláwu ména twého blr 18. st • musyl Krystus trpeti, wssecka pýsma naplňiti a tak do sláwy wgýti cc 1655 dostať sa do neba; svetská, zemská s. pozemské uznanie a bohatstvo: nepratelsku zlostj na ohnj podrapane zhory y ze statkem, ze wssim gich nabitkem, tak swetska slawa hine bv 1652; Abraham y tu zemsku slawu musel sobe napred od Boha wiziskati a zaslužiti ms 1758; (diabol) mu priwadel sláwu swetskú a rozkoss w gidlách y napogi vp 1764; božská, nebeská, večná s. posmrtný život veriacich, večná blaženosť: aby mau dussiczku donesly swaty angele do nebeskeg slawy; žilina 1587; yak wstupuge Gežiss milý k otcy swému do wečne sláwy cc 1655; w tu hodinu zemriti možess a gesli te smrt w hriechu zachwati, nikdy slawy boskeg neuwidiss ms 1758; bibl kráľ s-y Kristus: Krystus, král sláwy nagwyžssý cc 1655; kral kralow, kral slawi, kral nebe y zeme cq 1783 2. nádhera, lesk, prepych: k nam se prybližila trawycka zelena, stromuw prediwna slawa bv 1652; gak mluwy Syrus, že ze wsseckeho geho (Kristovho) tela wichazala gasnost welika a slawa ms 1758; prigde Krystus sudit w slawe a w hodnosti gš 1758 3. hrdosť, pýcha: pán Gežiss, sláwa angelska cc 1655 4. slávnostná udalosť, oslava: bila pristrogena takowa slawa Petrowy, gako aposstolowy ms 1758 II. cit vyj. radosť, vzrušenie, volanie na slávu: slawa Otcy y Synu y Duchu swatemu bag 1585; sláwa Otcy, Synu y Duchu swatému cc 1655; szláva Ottzu nyebetzkomu hps 1752