skutok -tku m.
1. niečo uskutočnené, čin: dobrý, zlý, nerozvážny, hrdinský s.; dokázať s-om
2. kniž. skutočnosť, fakt: plán sa stal s-om;
skutkový príd. skutočný (význ. 1), faktický: práv. s-á podstata
skutok -tku pl. N -tky m.
čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy
skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický fakt • realita: pohybovať sa na pôde reality • danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti • vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení • jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav • pravda: trpká pravda • kniž. skutok: plán sa stal skutkom • kniž. skutočno (Poničan) • telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli • odb. konkrétno
skutok 1. p. čin 2. p. skutočnosť
skutok, -tku m.
1. niečo vykonaného, uskutočneného nejakou osobou, čin: dobrý, zlý s.; vlastenecký s. (Tim.); hrdinský s. (Vaj.); zverský s. (Jes.); šľachetný s. (Vám.); záslužný s. (Urb.); nepremyslený s. (Zúb.); Tu už niet miesta slovám, mali by nasledovať skutky. (Kuk.) Výsledok premýšľania vtelil do skutku. (Heč.)
2. zried. skutočnosť, fakt: Smelý sen stal sa skutkom. (Vaj.);
skutkový príd. skutočný, faktický; práv. s-á podstata súhrn skutočností, ktorý je predpokladom určitého právneho následku; zastar. s-á hotovosť (Vaj.) faktická, pokladničná
skutok m [-ek] 1. niečo vykonané, čin: pakli by rana smrtelna byla, tedy magi rychtare hned osaditi a prawo vczyniti za geho skutek (ŽK 1473); Jan Petrowi y tento skutek na oczi namietal (P. ĽUPČA 1557); Muranský na prwoty žadnym spúsobem k skutku zbogniczkemu se pryznaty nechtel (B. ŠTIAVNICA 1672); lasku swu nazakladal na slowach alebo rečach, ale skutkem gu preukazowal (Káz 18. st) L. práv czo gest gmenowano hlawni skutek (ŽK 1473) prichytenie pri čine s usvedčujúcim predmetom; gestli ho (zlodeja) na skutku dostane a pred prawo postawy, bude prawo wedet, co vczinit (ŠTÍTNIK 1610) pri čine; tehdi by len ten panicem mohl byťi, ktery nenj schopnj k skutku manželskemu, což hanba y psati (TP 1691) k pohlavnému styku; wam winssugem žiwot duchowny, by ste wssetkych mrtwych skutkuw se warowalj (SP 1696) neužitočných; toto wssecko skrze stálé katechýsmy bjwá spúsobené a w skutek vwedené (RW 1702) uskutočnené; x. bibl Krysta mame nasledowati, ktery preissel dobre čineni a uzdrawugice wsseckich posedlich od diabla, gak skutky aposstolske swedča (MS 1758) časť Nového zákona; mať, prevodzovať, spáchať, (u)činiť (telesný) skutok vykonať, vykonávať súložiť: kdo by mel spolky aneb obczowany z Barboru a ktery se pochwalowaly, ze by s ny skutek melj (ILAVA 1646); (Dorota) nohawice rozwazala nawazagice ho, aby skutek s ny uczinil (PEZINOK 1647); mladenczj pres nocz y po čtirikrat neradni skutek s niow prowozowalj (V. ČEPČÍN 1660); Zlatnička wiznala, zebi z Janossem skutek telesni mala (LIPTOV 18. st); s kym by bola Anna telesny skutek spachala (DEMÄNOVÁ 18. st) 2. účinok, vplyv: gyny skutek aloe wessky moryty, gessto swrab mezy prsty a na dlany dielagy (HL 17. st); skutkowe kopitnjku gsau: ztenčowati, otwirati, rožpussteti (MT 17. st); praxis: účinek, skutek; effectus: učinek, skutek (KS 1763); -oček [-eč-] dem k 2: opusculum: skuteček (DSL 18. st)