skutočnosť, -ti ž. skutočný, objektívne jestvujúci fakt, jav, realita: smutná, radostná, tvrdá s., sociálna s.; V Kalinčiakovom diele je hodne odkazov na skutočnosť. (Mráz) Jeho predstavy prevyšovali skutočnosť. (Zúb.) Hľadel, nevediac, či to sen a či skutočnosť. (Hor.); filoz. objektívna s., historická s.
● v skutočnosti naozaj: Ty len sľubuješ, ale v skutočnosti si ešte nič neurobil. (Jes.);
skutočnostný príd. zried.: s. fakt (Mráz)