Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

skutočný príd.

1. naozaj jestvujúci, reálny: s. príbeh, s-á láska, s-é nadšenie

2. majúci predpokladané vlastnosti v pravej miere, pravý: s. záujem, zážitok; s. skvost;

skutočne

I. prísl. vskutku, naozaj: to sa s. stalo

II. čast. vyj. istotu o platnosti výrazu, výpovede: s. neviem, pochybujem

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skutočný; skutočne prísl. i čast.; skutočnosť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2


hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálnyfyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostrediehmatateľnýviditeľnýpoznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svetreálnyskutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)

2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osohmajetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiarifinančnýpeňažnýpeňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora


holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľobetavýzastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomocprajnýdobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná radaúprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomocskutočnýopravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskoukniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístupkniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová)bezzištnýžertvohojný; idealistickýideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec


obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahýholýodhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromuvyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťapolonahý: polonahé modelkynepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty)nezarastenýlysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec

2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývanýnetajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášneskutočnýpravýholýnaozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny


pravdivý založený na pravde, skutočnosti; obsahujúci pravdu (op. lživý, nepravdivý): pravdivé slovávernýpresný (zodpovedajúci pravde, skutočnosti): pravdivé, verné, presné zobrazenie životaopravdivýnaozajstnýnaozajskýozajstnýskutočnýnefalšovanýpravý (op. falošný): vyrozprával nám opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný príbeh zo svojho života (op. vymyslený, fiktívny); film o skutočnej udalosti; nefalšované, pravé slzy; nefalšovaná radosť (op. predstieraná) • faktický (založený na faktoch): zatajiť faktický stavreálnyživý: reálny, živý dôkaz o niečom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

skutočný príd.

1. naozaj existujúci, opravdivý: s-á udalosť, s-á láska, s-é šťastie; s. stav;

2. taký, akýbyť, ozajstný, pravý: Tancoval so skutočnými ženami, nie s dievčatami. (Min.) Začal sa správať ako skutočný riaditeľ podniku. (Krno)

Morfologický analyzátor

skutočný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) skutočný; (bez) skutočného; (k) skutočnému; (vidím) skutočného; (o) skutočnom; (so) skutočným;

(štyria) skutoční; (bez) skutočných; (k) skutočným; (vidím) skutočných; (o) skutočných; (so) skutočnými;


(jeden) skutočnejší; (bez) skutočnejšieho; (k) skutočnejšiemu; (vidím) skutočnejšieho; (o) skutočnejšom; (so) skutočnejším;

(traja) skutočnejší; (bez) skutočnejších; (k) skutočnejším; (vidím) skutočnejších; (o) skutočnejších; (so) skutočnejšími;


(jeden) najskutočnejší; (bez) najskutočnejšieho; (k) najskutočnejšiemu; (vidím) najskutočnejšieho; (o) najskutočnejšom; (s) najskutočnejším;

(dvaja) najskutočnejší; (bez) najskutočnejších; (k) najskutočnejším; (vidím) najskutočnejších; (o) najskutočnejších; (s) najskutočnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) skutočný; (bez) skutočného; (k) skutočnému; (vidím) skutočný; (o) skutočnom; (so) skutočným;

(dva) skutočné; (bez) skutočných; (k) skutočným; (vidím) skutočné; (o) skutočných; (so) skutočnými;


(jeden) skutočnejší; (bez) skutočnejšieho; (k) skutočnejšiemu; (vidím) skutočnejší; (o) skutočnejšom; (so) skutočnejším;

(štyri) skutočnejšie; (bez) skutočnejších; (k) skutočnejším; (vidím) skutočnejšie; (o) skutočnejších; (so) skutočnejšími;


(jeden) najskutočnejší; (bez) najskutočnejšieho; (k) najskutočnejšiemu; (vidím) najskutočnejší; (o) najskutočnejšom; (s) najskutočnejším;

(tri) najskutočnejšie; (bez) najskutočnejších; (k) najskutočnejším; (vidím) najskutočnejšie; (o) najskutočnejších; (s) najskutočnejšími;


ženský rod

(jedna) skutočná; (bez) skutočnej; (k) skutočnej; (vidím) skutočnú; (o) skutočnej; (so) skutočnou;

(štyri) skutočné; (bez) skutočných; (k) skutočným; (vidím) skutočné; (o) skutočných; (so) skutočnými;


(jedna) skutočnejšia; (bez) skutočnejšej; (k) skutočnejšej; (vidím) skutočnejšiu; (o) skutočnejšej; (so) skutočnejšou;

(štyri) skutočnejšie; (bez) skutočnejších; (k) skutočnejším; (vidím) skutočnejšie; (o) skutočnejších; (so) skutočnejšími;


(jedna) najskutočnejšia; (bez) najskutočnejšej; (k) najskutočnejšej; (vidím) najskutočnejšiu; (o) najskutočnejšej; (s) najskutočnejšou;

(dve) najskutočnejšie; (bez) najskutočnejších; (k) najskutočnejším; (vidím) najskutočnejšie; (o) najskutočnejších; (s) najskutočnejšími;


stredný rod

(jedno) skutočné; (bez) skutočného; (k) skutočnému; (vidím) skutočné; (o) skutočnom; (so) skutočným;

(tri) skutočné; (bez) skutočných; (k) skutočným; (vidím) skutočné; (o) skutočných; (so) skutočnými;


(jedno) skutočnejšie; (bez) skutočnejšieho; (k) skutočnejšiemu; (vidím) skutočnejšie; (o) skutočnejšom; (so) skutočnejším;

(tri) skutočnejšie; (bez) skutočnejších; (k) skutočnejším; (vidím) skutočnejšie; (o) skutočnejších; (so) skutočnejšími;


(jedno) najskutočnejšie; (bez) najskutočnejšieho; (k) najskutočnejšiemu; (vidím) najskutočnejšie; (o) najskutočnejšom; (s) najskutočnejším;

(dve) najskutočnejšie; (bez) najskutočnejších; (k) najskutočnejším; (vidím) najskutočnejšie; (o) najskutočnejších; (s) najskutočnejšími;

skutočný príd
1. naozaj jestvujúci, reálny: musiss wdek hledaty tomu, by nepowedel twogu skritu žadost, skutecžnu neprawost, kteruž predtim sam wedel bv 1652; realis: skutečny ks 1763; slyby geho gsau skutečne cs 18. st
o Co gest hrjch skutečny? Gest wssecko mislenj, mluwenj a činenj proti zakonu božymu lka 1736
2. majúci predpokladané vlastnosti v pravej miere, pravý: Jan Wáclaw, skutečný komornjk b. štiavnica 1672; kdy ohnilost diasen welmy se rozmohla, že gest giž skutečny sskorbuth, ma se tento prassek z madom pomiessati a ohriati rt 17. st; yak y mi čjnitj mame, abjchom se netoliko zdalj bjtj, ale abi sme skutečnj krestane bjlj cs 18. st; Yežyssi, ktery gakožto skutéčny lotr prez prostred mesta pretahnúty sy byl blr 18. st;
-e
I. čast vyj. neistotu o platnosti výpovede: či skutečne tak mislíš a veríš, kterák mlúvíš br 1785
II. prísl vskutku, naozaj: (Kristus) skutečne cyti w sobe hnew sp 1696; Paulus mne k rukam skuteczne tisic zemskich zlatich odewzdal budatín 1698; giž newesta geho skutečne w pokogiku uložena byla vp 1764; poddany drewo skutečne užiwa z teg hory belá 1773; ga dwacat zlatj gemu sem skutečne odeslala pukanec 1798
• čo se guss skutečne stalo, odstat se nemuže gv 1755;
-osť ž skutočný, jestvujúci jav, fakt, realita: hwezdar hwezd behi rozwažuge, pranostikar gegjch mocz, influentiy a skutečnost kob 1666 existenciu; poslisste prosim a zadiwte se na skutecnost a moc dobreho prikladu kt 1753; čím jsem ťa jistú skutečnosťú zarmúťila a obrazila, odpusť br 1785

Zvukové nahrávky niektorých slov

skutočný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor