skupenstvo -a -tiev s. fyz. stav látok charakterizovaný ich tvarom a objemom: plynné, tuhé s., zmena s-a;
skupenský príd.
skupenstvo -va -tiev s.
skupenstvo, -a, -tiev str. fyz. stav látok určený ich tvarom a objemom: pevné, plynné, tekuté s.; meniť, zmeniť s.;
skupenský príd.: fyz. s-é teplo ktoré sa uvoľňuje al. pohlcuje pri zmene skupenstva skupina, -y, -pín ž. súbor jedincov: s. ľudí; s. stromov; spoločenská, národnostná s.; pracovná s.; Skupina hôr doplňovala obzor. (Vaj.) Po ceste sa blíži skupina jazdcov. (Karv.); alegorická s. symbolicky niečo vyjadrujúca; stranícka s. najmenšia organizačná jednotka základnej organizácie strany;
chem. v periodickom systéme prvkov označenie pre chemicky príbuzné prvky;
bot. systematická jednotka zahrnujúca v čeľadi al. v podčeľadi niekoľko príbuzných rodov; lek. krvná s. súhrn istých vlastností krvného séra; lingv. jazyková s. dva al. viaceré, obyč. príbuzné jazyky tvoriace vyšší celok; hlásková s. dve al. viac hlások v bezprostrednom susedstve;
skupinový príd.: s. vodovod, telefón pre viacerých účastníkov; s-é manželstvo manželské spolunažívanie jedného muža a viacerých žien; s. let let skupiny lietadiel al. vesmírnych lodí;
skupinka, -y, -niek ž. zdrob.
1. malá skupina: s. detí;
2. hud. s. nôt melodická ozdoba skladajúca sa z niekoľkých tónov okolo hlavného tónu