skrz, skrze predl. s A zastaráv. vyj.
1. prenikanie z jednej strany na druhú, vnútrom niečoho, cez: hľadieť s. oblok, svetlo prešlo s. oblaky
2. prostredníctvo a prostredníka, pomocou: výchova s. literatúru
3. pôvodcu, príčinu, pre: zmeškať schôdzku s. niekoho, získať niečo s. vytrvalosť
skrz, skrze predl. s A
cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)
2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)
3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)
4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)
5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)
6. p. napriek 2 7. p. vyše 2
pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli
2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti
prostredníctvom (koho, čoho) vyjadruje prostredníctvo, sprostredkovanie • pomocou • s pomocou • za pomoci (koho, čoho): prostredníctvom, pomocou, za pomoci strýka sa dostal na ministerstvo • po (kom, čom): list poslal po chlapcovi • cez • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): na verejnosť možno pôsobiť cez, skrz rozhlas a televíziu • zastar. kroz (koho, čo; S. Chalupka)
skrz, skrze 1. p. cez 1 2. p. pre 1 3. p. prostredníctvom
skrz i skrze predl. so 4. p. trochu zastar. vyjadruje
1. pôvodcu, príčinu (= kvôli, pre): skrz teba som zmeškal vlak; Skrze neho a pre jeho ľahostajnosť naprasilo sa v statočnom slovenskom mlyne maďarónstvo. (Taj.)
2. cieľ, účel (= za účelom, kvôli): Šiel k tesárovi skrz truhličky. (Kuk.)
3. prostredníka, prostredníctvo; prostredníctvom, pomocou: Singer ich vyzval skrz fiškála, aby platili. (Taj.) V rodičovskom dome dostával výchovu skrze biblickú češtinu. (Mráz)
4. činiteľa: Rufus dal skrze potĺkajúceho sa maliara namaľovať obraz obeseného na múr, kde sa kapitán bol zmárnil (Jégé) dal namaľovať maliarovi obraz. Dal ho [kostol] vysvätiť skrze svojho priateľa, bozkovického farára (Vaj.) dal priateľovi vysvätiť kostol.
5. prenikanie niečím, vnútrom niečoho (= cez): Skrz oblaky podáva slnce prírode svetlo. (Kal.) Sedím v promenáde, pozerajúc na ľudí skrze stromoradie. (Mih.) Na vine si ty, — cedí skrz zuby Jonáš. (Laz.)
skrz, skrze [skrze, skerze] predl s A vyj. 1. prenikanie niečím, vnútrom niečoho, cez: zkrze dyerki w nose sopel dolu tečie (KoB 1666); mily mug sahl ruku swu skrz dwere a wnitrnosty me pohnuly se we mne (COB 17. st); dnes skrze nassu Strihowu sslo husarou čtiry zastawj (D. STREHOVÁ 1704); nemossis wodu dobru čerstwu a libeznu opowrhnut proto, že neteče skrz truby zlate (ŽA 1732) 2. prostredníctvo, pomocou: abichom zapsali vgednanie, kterezto gest vczinil swymi pastorky skrze swu manzelku (ŽK 1492); Buoh deset svých prikázání vydal jest nám ku spravování skrze Mojžieše (ASL 1532); Halgass w znamost mi vwedl skrz psany swe (U. BROD 1598); Majdovska pusta byla nadana skrz pana palatinusa Jirikovi Furindovi (ORAVA 1625 U2); Yudita bila odessla, ale dal geg znatj pan Szylassi skrze mogu dceru (ŠTÍTNIK 1704); swaty Martiniánus, pustewnik, od dyábla skrs ženu do úpadu uwedyen (PeP 1770) F. Karel, kral englicky, hlawu skrz meč stratil (KCS 18. st) bol sťatý 3. pôvodcu, príčinu, pre, kvôli: znamo czynim Vassyj Milosty, zie bichmy uczynily prosbu k Vassyj Milosty lystem nassym skerze dluh, czo jse doticze Aziolta, kteriz jest jemu (spolususedovi) dluzien fl 8 (HLOHOVEC 1532 SLL); W. M. znamo czynim, aby proti W. M. mysly nebylo skerze toho nessczesti, ktere pan Buoch pohanow na susedow nassych k nym poslal (ANTOL 1571); dicens kurwey matere syn, czo pohare pokradol a potom tie skrze teho twymi kygmy byly (TURIEC 1586); Thomas žaluge na Annu skrze cizoložstwo (P. ĽUPČA 1614); nassemu selu skrze to kriwda se dege (TURIE 1769); i mezi tyma sme, co v lonskej jeseni skerze zimu a mraz uškodeni sme a pomoc žadnu nemame (ŠARIŠ 1786 LP); roste mnoho otawy, ale skrz mnohu wlchkost tjassko sa bude mozctj kludit (Kal 18. st) 4. časový priebeh, počas, v čase: odpustky, ktere skrz cely rok každy mesyc aneb každy den spolu bratrij a sestry ucastnj biti mohu (SPo 1690); skrs mnohé weky zázraky w tem mystye neprestáwaly (PeP 1770); kmotr prawicj musi bit geden z towarissuw wandruwanich, kteri geho bude pod pravu ruku zkrz celj csas slagfuvanj pridržat (CA 1780); nasleduge dluhost dna skrz czely rok (Kal 18. st)