kryť, kryje, kryjú nedok.
1. (čo, koho i bezpredm.) pokrývať, prikrývať, zakrývať, haliť, zahaľovať: Prsia si kryla šatkou slezovej farby. (Jégé) A tichá noc mrakom svety naše kryje. (Sládk.) Farby mal husté. Dobre kryli. (Jil.); pren. Krivdy, ktoré kryla minulosť, zasa vystúpili. (Tim.)
● čierna zem ho kryje je mŕtvy;
2. (koho, čo) chrániť, zabezpečovať, zaisťovať: zákopy kryjú vojakov; voj. k. ústup; šport. k. hráča dbať o to, aby sa nedostal k lopte;
dok. k. strelu zabrániť gólu; Vyššie postavení úradníci kryli ich aj vtedy, keď prekročili tento zákon. (Ondr.); poistné kryje pred rizikom; bol krytý jeho podpisom
● hovor. má krytý chrbát je v bezpečí, mimo nebezpečenstva;
3. (čo) zaisťovať náhradu, úhradu (napr. výdavkov ap.): k. schodok, k. spotrebu niečoho, imanie kryje dlžoby;
dok. k 1 prikryť, pokryť, zakryť, skryť, ukryť
|| kryť sa
1. zried. prikrývať sa, zakrývať sa, zahaľovať sa: Či hnát sa v šarláty kryje? (Sládk.)
2. ukrývať sa, skrývať sa, schovávať sa: k. sa za niekoho; Keby som sa kryl, mysleli by, že sa ich bojím. (Kuk.); pren. Priznáva sa s úsmevom, za ktorým sa kryje dosť ľstivosti sedliackej. (Kuk.)
3. chrániť sa, zabezpečovať sa: k. sa štítom, kryl sa jeho podpisom; Bránil svoju kožu, kryjúc sa i vymyslenou hodnosťou svojho generála. (Jégé)
4. zhodovať sa, byť totožný s niečím: cena sa kryje s hodnotou; obe stanoviská, pojmy sa čiastočne kryjú;
dok. k 1 prikryť sa, zakryť sa, k 2 skryť sa, ukryť sa
skryť, skryje, skryjú dok.
1. (čo, do čoho, kam) ochrániť pred zrakmi iných zakrytím, uložením do niečoho; schovať: Milka skryje tvár do rúk. (Stod.) Magda skryla hlavu do perín. (Jil.)
2. (čo, koho) uložiť na tajné miesto; ukryť: Do vŕby si môžu i skryť, čo treba, a nik to nezbadá. (Ráz.)
3. (čo) utajiť, neprejaviť, nedať najavo: s. dojatie, prekvapenie, zlú náladu;
4. zried. (čo) prikryť, zahaliť, zakryť: Tmavým mračnom skrylo nebo slnca lesklú tvár. (Šteinh.);
nedok. skrývať
|| skryť sa nájsť si skrýšu, schovať sa, ukryť sa: Samko opatrne sa skryje za topoľ. (Vám.); pren. Modré oči rýchle sa skryli za mihalnicami (Ondr.) zatvorili sa;
nedok. skrývať sa
skrývať, -a, -ajú nedok.
1. (čo do čoho, kam) chrániť pred zrakmi iných zakrytím, uložením do niečoho; schovávať: Do dlaní hlavu skrývam. (Novom.) Hlavu skrýva za vejár. (Kuk.)
2. (čo, koho) prechovávať, mať na tajnom mieste; ukrývať: Cigarety skrýval pod slamníkom. (Ondr.) Matka skrývala troch neznámych ľudí. (Bedn.)
3. (čo) utajovať, neprejavovať, nedávať najavo: s. radosť, žiaľ, slzy, smútok; Skrýval svoje úmysly. (Vám.)
4. zried. (čo) prikrývať, zahaľovať, zakrývať: Oblak skrýva nebo. (Hlb.)
5. (čo) mať v sebe, obsahovať niečo, čo nevidno: More skrýva veľa tajov. (Šteinh.) Truhličky skrývali výbavy. (Hor.);
dok. k 1-4 skryť
|| skrývať sa
1. umiestňovať sa tak, aby nás nebolo vidno, schovávať sa, ukrývať sa: Museli sa skrývať, aby ich nepristihli žandári. (Fig.)
2. kniž. byť (uložený, obsiahnutý) v niekom, v niečom: V mládencovi skrýva sa veľká mravná sila. (Karv.) V tejto ohrade sa skrýval ovocný sad. (Min.)
3. zried. (s čím) tajiť niečo pred niekým: Pavol sa s ničím neskrýval. (Jil.);
dok. k 1 skryť sa