Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

skriviť dok. pokriviť (význ. 1), ohnúť: s. blatník, klinec, plech;

pren. s. ústa, tvár urobiť grimasu (pri citovej pohnútke)

// skriviť sa: klinec sa s-l

ani → vlas, vlások na hlave sa mu nes-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skriviť ‑í ‑ia dok.; skriviť sa

kriviť sa -ví sa -via sa (ne)kriv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. ▶ stávať sa krivým, pokriveným, ohnutým, ohýbať sa, krivieť: k. sa v bolestiach, v kŕčoch; krivia sa mu okuliare; stromy sa pri raste často krivia; pri nedostatku vitamínu D sa krivia kosti; Strašili nás, že hájovňa môže spadnúť, že pod ťažkou strechou steny sa podozrivo krivia. [M. Urban]; pren. expr. Ja vám poviem, že som sa musel všelijako kriviť, lebo som nemal ani náturu, ani silu. [V. Šikula] meniť, prispôsobovať názory ◘ fraz. kriviť sa pred niekým ponižovať sa pred niekým; tvár sa mu kriví [niečím, od niečoho] tvár sa mraští, krčí (úškľabkom, od bolesti, hrôzy, plaču, zlosti a pod.) ▷ dok.skriviť sa


kriviť -ví -via kriv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. (koho, čo) ▶ robiť krivým, pokriveným, ohnutým, ohýbať: príliš mäkká podložka na lôžku kriví chrbticu; bolesť ho krivila; Múry vlhnú, potia sa aj uprostred leta a mne reuma kriví kĺby. [P. Jaroš]; pren. expr. k. skutočnosť zámerne meniť, prekrúcať, skresľovať ◘ fraz. kriviť chrbát pred niekým ponižovať sa pred niekým, poklonkovať sa niekomu; kriviť niekomu charakter (obyč. o okolnostiach, o stavoch) kaziť niekoho, najmä morálne; kriviť tvár [niečím, od niečoho] mrštiť, krčiť tvár (od bolesti, hrôzy, plaču, zlosti a pod.); kriviť ústa sťahovať ústa do plaču ▷ dok.skriviť

ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivildokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plačuohnúť sazohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbátexpr.: zíveriť sazúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila


skriviť urobiť krivým, nerovným • pokriviť: násilným otváraním skriviť, pokriviť vrchnákdokriviť (na viacerých miestach al. vo veľkej miere): pri páde z bicykla dokrivil blatníknakriviť (trocha, mierne): nakrivil ústa do grimasyvykriviť: vykriviť ústadeformovať (spôsobiť deformáciu krivením): náraz deformoval karosériupokrútiť: reuma mu pokrútila rukyohnúťzohnúť (dať do ohnutej, nerovnej polohy): ohnúť, zohnúť chrbát, ruku


znetvoriť zbaviť normálnej, prirodzenej podoby • zdeformovať: znetvoriť, zdeformovať tvár niekomuexpr. spotvoriť: spotvorený účeszohyzdiťexpr.: zhyzdiťzohaviťzošpatiť: ruka zohyzdená, zohavená tetovanímzmrzačiťskaličiťokyptiť (znetvoriť odrezaním časti): zmrzačenie, skaličenie rúk; okyptiť stromskriviť: zlosť mu skrivila tvárprekrútiť (zámerne vyložiť nesprávne): prekrútenie faktov


zohaviť urobiť ohavným, ohyzdným, neprirodzene vyzerajúcim • zohyzdiťexpr. zhyzdiť: smetisko zohavilo, zohyzdilo okolie; tvár zohavená, z(o)hyzdená jazvamiznetvoriťexpr. spotvoriť: telo znetvoril kŕč; úškľabok jej spotvoril peknú tvárzmrzačiťdokaličiťskaličiť: zmrzačiť, dokaličiť si ruku tetovanímzošpatiťpošpatiťzoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ošklivým): stavenisko zošpatilo, pošpatilo ulicu; klobúk jej zošklivil hlavuzdeformovaťskriviť: ústa mu zdeformoval, skrivil škodoradostný úsmev

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kriviť, -í, -ia nedok. (čo) robiť krivým, ohýbať: k. prsty; pren. k. líniu strany prekrúcať

k. ústa sťahovať do plaču al. robiť grimasu; k. niekomu chrbtovú kosť kaziť mu charakter; k. chrbát poddávať sa nátlaku, násiliu;

dok. skriviť

|| kriviť sa stávať sa krivým, ohýbať sa: kostra sa kriví, kosti, prsty sa krivia; pren. expr. kriviť sa pod ťarchou niečoho hrbiť sa, poddávať sa;

dok. skriviť sa


skriviť, -í, -ia dok. (čo) urobiť krivým, ohnúť: Mišo skrivil železnú tyč. (Tal.); skrivená tabatierka (Bedn.); pren. Žiaľ skrivil mu líce. (Tim.); s. ústa, tvár stiahnuť do plaču al. urobiť grimasu

ani vlas sa mu (jej, ti) na hlave neskriví nik mu (jej, ti) neublíži, nič sa mu (jej, ti) nestane;

nedok. skrivovať, -uje, -ujú

|| skriviť sa stať sa krivým, ohnúť sa: prsty sa skrivili; Vladyka sa čudne skrivil na koni. (Jégé)

tvár, ústa sa mu (jej) skrivili bolo (je) mu (jej) do plaču

Morfologický analyzátor

skriviť dokonavé sloveso
(ja) skrivím VKdsa+; (ty) skrivíš VKdsb+; (on, ona, ono) skriví VKdsc+; (my) skrivíme VKdpa+; (vy) skrivíte VKdpb+; (oni, ony) skrivia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) skrivil VLdsam+; (ona) skrivila VLdsaf+; (ono) skrivilo VLdsan+; (oni, ony) skrivili VLdpah+;
(ty) skriv! VMdsb+; (my) skrivme! VMdpa+; (vy) skrivte! VMdpb+;
(nejako) skriviac VHd+;

skriviť sa dk pokriviť sa, ohnúť sa: palmowy strom, gestly se skriwuge, tjm mocnegssye se hore pnye kob 1666; aby wrata pewnje staly a se neskrywyly dubnica n. v. 1723; (človek) na tele swem wisycha, skrjwy se ht 1760; prutečky aby sa sami od seba, aneb od wetra neskriwili sn 1772;
-ovať ndk: luno: nakrywugem, skrywugem ks 1763; luno: skrjwugi grp 1771;
-ovať sa ndk: curvesco: skriwugem se ap 1769; brucho nabehlo, chwost se na bok skrywowal škd 1775

skriwiť skriwiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor