skrachovať dok. hovor. utrpieť krach, úpadok: banka s-la;
pren. expr. mať neúspech: s-ný študent
krachovať -chuje -chujú -chuj! -choval -chujúc -chujúci -chovanie nedok. hovor. 1. ▶ byť v hospodárskom úpadku, bankrotovať: firma, podnik krachuje; fabriky postupne krachujú, zamestnanci nedostávajú mzdy 2. trochu expr. ▶ nedosahovať priaznivý výsledok, neprospievať, zlyhávať: partnerské vzťahy dnes veľmi skoro krachujú; v štáte krachuje zdravotníctvo; Pristala som na to, aby sme boli priateľmi, kamarátmi, zdalo sa mi, že to chceš, ale teraz aj to krachuje. [M. Bátorová] ▷ dok. ↗ skrachovať
skrachovať dok. ‹sl + n› hovor. expr.
1. utrpieť úplný nezdar, zrútiť sa: plán s-al
2. urobiť úpadok, krach: banka s-ala
skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol • zbankrotovať • bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala • expr.: prísť/vyjsť na mizinu • dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu • fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok • vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu • upadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla • stroskotať • nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa
stroskotať • zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal • roztrieštiť sa • rozbiť sa • rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy • potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)
2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sa • nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa • mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech • zlyhať • sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy • hovor.: skrachovať • krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol
upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala
2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu
3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)
4. p. ochabnúť 2
krachovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. upadať, byť na úpadku: sporiteľňa krachovala;
dok. skrachovať
skrachovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. utrpieť úpadok, neúspech, prísť na mizinu: banka skrachovala (Jil.) Benda je skrachovaný študent. (Mráz)