Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

skrčiť dok.

1. krčením pritiahnuť (končatiny): s. ruky; s-ené kolená

2. pokrčiť (význ. 1), skrkvať, zhúžvať: s. noviny; s-ená košeľa

// skrčiť sa

1. krčením zaujať menej miesta, schúliť sa: s. sa v kúte

2. vytvoriť záhyby: čelo sa s-lo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skrčiť ‑í ‑ia dok.; skrčiť sa

krčiť -čí -čia krč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) 1. ▶ tlakom, skrúcaním húžvať; robiť nepravidelné záhyby, krkvať: k. látku, noviny; Pritúlila ho s odovzdanosťou, ale s plačom, ktorý jej krčil briadku, sťahoval kútiky úst. [P. Glocko]; Ruky Jura Lacku kožku krčili, miesili, poťahovali, obracali lícom hore a dole. [H. Zelinová]
2.ohýbať, zohýnať, obyč. končatiny: k. nohy pod stôl; k. ruky v päsť; pren. strach ich krčil k zemi
fraz. krčiť hlavu medzi plecia mať strach, prejavovať zbabelosť; krčiť nos(om)/čelo prejavovať nespokojnosť, nesúhlas; krčiť plecia/plecami prejavovať nerozhodnosť, neistotu, bezradnosť
opak. krčievať -va -vajú -val; dok.skrčiť


krčiť sa -čí sa -čia sa krč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1.mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby; byť krčivý; syn. krkvať sa, húžvať sa: látka sa krčí
2. ▶ sťahovať sa do vrások al. záhybov; syn. mraštiť sa, vraštiť sa: tvár sa mu krčila od bolesti
3.ohýbať sa v chrbte, zohýbať sa; syn. hrbiť sa: k. sa pod ťažkým mechom; k. sa nad knihami; celý večer sa krčil pred monitorom; pren. Stromy sa pod ťarchou snehu krčili k zemi a zabárali si konáre do mäkkej, ligotavej a studenej prikrývky. [V. Handzová]
4.byť v nízkej polohe so skrčenými nohami; byť pričupený, prikrčený a prečkávať čas nebezpečenstva, chladu a pod.: k. sa v kúte, za plotom; k. sa od zimy, od strachu; Ozývali sa nové detonácie, všetko sa triaslo a pivnička, kde sme sa krčili, ani zďaleka neposkytovala dostačujúcu ochranu. [F. Zvarík]; Krčili sa od smiechu a jeden druhého pridržiavali, aby nespadli na zem. [P. Jaroš]; Prenasledovalo ho nebezpečné svetlo, ale on sa len krčil a bežal. [L. Ballek]; pren. Akýsi zvláštny pocit spolupatričnosti pútal ho k tomuto pustému kraju, k poliam a lesom, k dedine krčiacej sa medzi nimi. [P. Andruška]
opak. krčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1skrčiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

2. p. skrčiť 1, ohnúť


schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri noháchstiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbkaskrčiť saukrčiť saprikrčiť sautúliť saexpr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideliposkŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kútezohnúť saohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)oholskrútiť sazvinúť sastočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbkanár. zdúdliť saexpr.: učupiť sasčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúteexpr.: učučkať sapričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi

p. aj utiahnuť sa


skrčiť sa p. schúliť sa


skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela) • ohnúťzohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenáchprikrčiťpokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prststiahnuťzhrbiť (časti tela ťahať nadol al. k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, pleciaschúliť: schúlil telo do klbka

2. p. pokrčiť 1


stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4


zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasilanabraťnazberaťnazberkaťnaskladaťnaskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkanéhovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvárskrčiťpokrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžviťpohúžvaťzvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krčiť, -í, -ia nedok. (čo, pren. i čím) ohýbať, robiť záhyby, vrásky: k. papier, k. šaty

k. nos (nosom) nad niečím; k. ústa (ústami) mimikou tváre vyjadrovať nesúhlas; k. plecami pohybom pliec dávať najavo nerozhodnosť al. bezmocnosť;

dok. pokrčiť, skrčiť

|| krčiť sa

1. vytvárať neúhľadné záhyby, húžvať sa: šaty sa krčia;

2. ohýbať sa, hrbiť sa: Krčili sa pod nošami a pochodovali. (Bod.) Nad stolíkmi sa krčilo jedenásť úradníkov. (Pláv.)

3. čupieť, byť učupený; tiesniť sa: Ondro sa krčí pri studni. (Heč.) Mať krčí sa na lavic. (Taj.) Hádam sa mám krčiť v diere. (Fr. Kráľ); pren. Mestečko krčilo sa medzi grúňmi. (Fr. Kráľ);

opak. krčievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 skrčiť sa, k 1 i pokrčiť sa, k 3 prikrčiť sa


skrčiť, -í, -ia dok. (čo)

1. v ostrom uhle ohnúť, pokrčením stiahnuť: s. nohy, ruky; Bárdoš skrčil hlavu do pliec. (Min.)

2. stlačiť dohromady, pokrčiť, dokrčiť: s. papier, šaty; Vytiahla skrčený telegram. (Taj.)

|| skrčiť sa

1. skrčením tela zaujať menší priestor, schúliť sa: Nandi sa skrčil ešte väčšmi do kúta. (Vám.) Skrčila som sa pod truhlu. (Janč.)

2. zvraštiť sa: Smrkla na jednu dierku tak, že sa jej nos skrčil. (Jes.)

Morfologický analyzátor

skrčiť dokonavé sloveso
(ja) skrčím VKdsa+; (ty) skrčíš VKdsb+; (on, ona, ono) skrčí VKdsc+; (my) skrčíme VKdpa+; (vy) skrčíte VKdpb+; (oni, ony) skrčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) skrčil VLdsam+; (ona) skrčila VLdsaf+; (ono) skrčilo VLdsan+; (oni, ony) skrčili VLdpah+;
(ty) skrč! VMdsb+; (my) skrčme! VMdpa+; (vy) skrčte! VMdpb+;
(nejako) skrčiac VHd+;

skrčiť dk
1. zohnúť, stiahnuť: contrahere crura: skrčiti nohi ks 1763; contrahere: skrčiti pd 18. st
2. pokrčiť: corrugare: skrčiti pd 18. st;
-ovať ndk k 1: contrahere: skrčowati pd 18. st; k 2: capero: skrčugem čelo ks 1763; corrugare: skrčowati pd 18. st;
skrčiť sa dk zohnúť sa, schúliť sa: ježa prišlo ko mne, ja som se skrčil asl 1672; spasitel nass gako negaky čerwik skrčil se cob 17. st;
skŕčať sa ndk: contraho: skrčám se ks 1763

skrčiť skrčiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor