krútiť, -i, -ia nedok.
1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do otáčavého, kruhového pohybu, pohybovať dokola, točiť, vrtieť: k. motor, kľuku, voda krúti mlynské koleso, k. palicou vo vzduchu, k. granátom, k. chvostom (obyč. o psovi)
● k. hlavou nesúhlasiť; k. očami vyvracať oči, afektovať; hovor.: k. nosom výrazom tváre, pohybom nosa vyjadrovať svoj nesúhlas, svoju neľúbosť; k. s niekým vnucovať mu svoju vôľu;
2. (čo) skrúcať, zakrúcať, stáčať: k. si fúzy
● hovor. krútil (reč) všelijako sa vyhováral; Krútil reč od najľahostajnejších vecí až na včerajší výjav (Kal.) prechádzal z témy na tému.
3. (čo) otáčaním, točením niečo vyrábať: k. cigarety, k. niť, k. píšťalku
● na čertovom kolese krútený chlapík prefíkaný, vybíjaný;
opak. krútievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 skrútiť;
k 3 ukrútiť;
k 1 i pokrútiť, zakrútiť
|| krútiť sa
1. otáčať sa, robiť kruhový pohyb: koleso sa krúti, zem sa krúti; pren. svet sa krúti život beží, ide ďalej: Za mojich čias krútil sa svet o poznanie pomalšie. (Mih.);
pren. hovor. expr. tancovať
● hovor. hlava sa mu krúti má závrat;
2. ohýbať sa, prehýbať sa: drevo, lyko sa krúti; chodník sa hadovite krúti (Pláv.); vlasy sa mu krútia sú kučeravé;
3. hovor. usilovne chodiť a pracovať okolo niečoho; stále sa niekde pohybovať: k. sa okolo stroja, okolo kuchyne, krútil sa okolo žien, k. sa v spoločnosti;
4. hovor. stále sa vracať (v reči) k určitej téme: rozhovor sa krúti okolo časových otázok;
opak. krútievať sa;
dok. k 1, 2 skrútiť sa, k pren. vykrútiť sa, k 1 i zakrútiť sa
skrúcať, -a, -ajú, zried. i skrucovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) krútením spájať dohromady, zvíjať, zakrúcať (dovedna): s. (si) cigaretu; Chlapi skrúcali veci do batohov. (Gráf) Ja sa nebojím, šepkala matka, skrúcajúc do botôžka špinavú bielizeň. (Greg.)
2. (čo) vychyľovať z normálnej polohy, otáčať, točiť: Skrúca ku mne bielu tvár. (Tim.) Ľudia skrúcali hlavy. (Min.) Peter skrúcal zapínač lampy. (Urb.)
3. (čo) meniť doterajší smer niečoho, obracať, otáčať, stáčať stranou al. opačným smerom: Člny skrúcal prúd. (Ondr.)
4. hovor. expr. (koho) tancovať s niekým: Voľne skrúca devu. (Hviezd.);
dok. k 1-3 skrútiť
|| skrúcať sa
1. zvíjať sa, stáčať sa: Vlásky sa dievčatku skrúcajú. (Tomašč.) Fúzy sa mu skrúcali. (Letz)
2. meniť polohu, otáčať sa: Všetci sa skrúcali, aby nemuseli naňho hľadieť. (Min.)
3. zatáčať, zabočovať, zahýnať niekam: Auto sa skrúcalo smerom na Habrovú. (Zgur.) Voz sa skrúcal na cestu. (Min.)
4. hovor. expr. tancovať: Elena skrúca sa s Lajkom. (Tim.);
dok. k 1-3 skrútiť sa
skrútiť, -i, -ia dok. (čo)
1. krútením spojiť dohromady, zvinúť, zakrútiť (dovedna): s. (si) fúzy; vlásky v guľôčky skrútené (Tim.); Skrútil všetko do šiatra a šiel do izby. (Jes.)
2. (čo, čím) vychýliť z normálnej polohy, otočiť, zakrútiť, skrútnuť: s. vypínač (vypínačom), s. zámku, kohútik; s. niekomu hlavu; Skrútil Gréte ruky. (Jil.)
3. (čo) zmeniť doterajší smer niečoho, otočiť, stočiť, obrátiť stranou al. opačným smerom, skrútnuť: Skrútil auto na vytlčenú cestu. (Laz.) Kone skrútil na ulicu. (Jaš.);
nedok. skrúcať i skrucovať
|| skrútiť sa
1. zvinúť sa, stočiť sa: Jež sa skrútil. (Bedn.) Pes skrútil sa do klbka. (Ondr.)
2. urobiť oblúkovitý pohyb, otočiť sa, skrútnuť sa: Tatár sa skrúti a vylepí Drexlerovi zaucho. (Al.)
3. zatočiť, zabočiť, zahnúť, skrútnuť (sa) niekam: Zo stanice skrútili sa do dlhej ulice. (Zúb.) Vietor sa skrútil. (Švant.) Chodník sa skrútil nad vysoký breh. (Škult);
nedok. skrúcať sa