skrúcať, -a, -ajú, zried. i skrucovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo) krútením spájať dohromady, zvíjať, zakrúcať (dovedna): s. (si) cigaretu; Chlapi skrúcali veci do batohov. (Gráf) Ja sa nebojím, šepkala matka, skrúcajúc do botôžka špinavú bielizeň. (Greg.)
2. (čo) vychyľovať z normálnej polohy, otáčať, točiť: Skrúca ku mne bielu tvár. (Tim.) Ľudia skrúcali hlavy. (Min.) Peter skrúcal zapínač lampy. (Urb.)
3. (čo) meniť doterajší smer niečoho, obracať, otáčať, stáčať stranou al. opačným smerom: Člny skrúcal prúd. (Ondr.)
4. hovor. expr. (koho) tancovať s niekým: Voľne skrúca devu. (Hviezd.);
dok. k 1-3 skrútiť
|| skrúcať sa
1. zvíjať sa, stáčať sa: Vlásky sa dievčatku skrúcajú. (Tomašč.) Fúzy sa mu skrúcali. (Letz)
2. meniť polohu, otáčať sa: Všetci sa skrúcali, aby nemuseli naňho hľadieť. (Min.)
3. zatáčať, zabočovať, zahýnať niekam: Auto sa skrúcalo smerom na Habrovú. (Zgur.) Voz sa skrúcal na cestu. (Min.)
4. hovor. expr. tancovať: Elena skrúca sa s Lajkom. (Tim.);
dok. k 1-3 skrútiť sa
skrútiť, -i, -ia dok. (čo)
1. krútením spojiť dohromady, zvinúť, zakrútiť (dovedna): s. (si) fúzy; vlásky v guľôčky skrútené (Tim.); Skrútil všetko do šiatra a šiel do izby. (Jes.)
2. (čo, čím) vychýliť z normálnej polohy, otočiť, zakrútiť, skrútnuť: s. vypínač (vypínačom), s. zámku, kohútik; s. niekomu hlavu; Skrútil Gréte ruky. (Jil.)
3. (čo) zmeniť doterajší smer niečoho, otočiť, stočiť, obrátiť stranou al. opačným smerom, skrútnuť: Skrútil auto na vytlčenú cestu. (Laz.) Kone skrútil na ulicu. (Jaš.);
nedok. skrúcať i skrucovať
|| skrútiť sa
1. zvinúť sa, stočiť sa: Jež sa skrútil. (Bedn.) Pes skrútil sa do klbka. (Ondr.)
2. urobiť oblúkovitý pohyb, otočiť sa, skrútnuť sa: Tatár sa skrúti a vylepí Drexlerovi zaucho. (Al.)
3. zatočiť, zabočiť, zahnúť, skrútnuť (sa) niekam: Zo stanice skrútili sa do dlhej ulice. (Zúb.) Vietor sa skrútil. (Švant.) Chodník sa skrútil nad vysoký breh. (Škult);
nedok. skrúcať sa