krátiť, -i, -ia nedok. (čo) robiť kratším, skracovať čo do dĺžky al. časove: k. rukáv; gram. k. dlhú slabiku; mat. k. zlomok deliť čitateľa i menovateľa rovnakým číslom
● k. si niečím (dlhý) čas (bapr. vyšívaním) príjemne tráviť pri nejakej práci;
dok. skrátiť
|| krátiť sa stávať sa kratším: dni, noci sa krátia, dych sa mu kráti (o starom al. chorom človeku) rýchlo, ťažko dýcha; gram. dlhá slabika sa kráti, rytmické krátenie;
dok. skrátiť sa
skrátiť, -i, -ia dok. (čo) zmenšiť dĺžku niečoho, urobiť kratším: s. šaty, kabát; s. pracovný čas; Tunel nám skráti cestu do Sovietskeho sväzu. (Tat.)
● s. niekomu život utrápiť ho; s. niekoho o hlavu odťať mu hlavu;
nedok. skracovať, -uje, -ujú
|| skrátiť sa stať sa kratším: Dych sa mu skrátil. (Jil.); dni, noci sa skrátili;
nedok. skracovať sa