Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

skosiť dok.

1. kosením odstrániť, pokosiť, zožať: s. obilie, trávu;

pren. expr. s. nepriateľa pripraviť o život, zničiť

2. kosením zbaviť porastu, pokosiť: s. lúku;

nedok. skášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skosiť ‑í ‑ia dok.

kosiť -sí -sia kos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo; čím; ø) ▶ oddeľovať nadzemné časti trávy, obilia a krmovín pomocou kosy1, kosačky al. iných mechanizmov, žať: ručne k.; k. trávu kosačkou; kombajny kosia jačmeň; k. ďatelinu pre zajace; málokto vie k. klasickou kosou; neos. kedy sa začne k.?ako sa kosí proti smeru hodinových ručičiek (o zaužívanom poradí, napr. pri rozdávaní kariet)
2. (čo (čím)) ▶ zbavovať niečo porastu, vykášať: k. lúku, záhradu; k. trávnik záhradnou kosačkou; pravidelne k. trávnaté plochy na sídlisku
3. expr. (koho, čo; ø) ▶ hromadne, vo väčšom množstve spôsobovať smrť, pripravovať o život, zabíjať: epidémie v hrozivom počte kosili obyvateľstvo; droga kosí mladých ľudí; guľometná paľba kosila nepriateľa
4. expr. (koho) ▶ spôsobovať vo veľkej miere dočasné vyradenie z aktívnej činnosti: aj hokejistov kosia choroby a zranenia; Chrípka či angína kosila nemilosrdne, takže sme boli vo vcelku komornej zostave. [InZ 2001]
fraz. smrť/zubatá kosila ľudia umierali vo veľkom množstve ◘ parem. jún lúky kosí, Medard vodu nosí
opak. kosievať -va -vajú -val; dok. skosiť, k 1, 2 ipokosiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


skosiť 1. p. pokosiť 2. p. zahubiť 3. p. skritizovať, zvoziť 1


skritizovať kriticky zhodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky) • pokritizovať (trocha skritizovať): posedeli, pokritizovali pomeryhovor. expr.: zrezaťzosekaťzrýpať (veľmi skritizovať): skritizovať, zrezať nový filmodsúdiť (ostro odmietnuť): jeho postup všetci odsúdilihovor. expr.: zvoziťznosiťskresaťskosiť (veľmi, až neľútostne): autora v tlači zvozili, znosili pod čiernu zem


vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedouzried. vykarhať: vykarhať dieťaexpr.: vykrstiťvyctiťvycúdiťvyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapcazried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosťhovor. expr.: znosiťzvoziťskresaťskosiťzmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zemexpr. vykliať: otec ma vyklialskritizovaťpren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postojsubšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtaťvyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návratvyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domovnár. vyharušiť (Stodola)


zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

p. aj zabiť 1


zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


zvoziť 1. hovor. expr. prejaviť sa voči niekomu, niečomu veľmi kriticky, nesúhlasne, obyč. až neľútostne • skritizovaťhovor. expr. znosiť: zvoziť, skritizovať autora, predstavenie; zvozili, znosili ma ako malé dieťahovor. expr.: skresaťskosiť: román mu v tlači nemilosrdne skresali, skosiliexpr. sfúknuť (dehonestujúco sa vyjadriť o niekom, niečom): vo svojom prejave sfúkol predrečníkasubšt.: spucovať • zrajtovať: spucovať, zrajtovať podriadeného

p. aj vyhrešiť

2. p. zviezť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kosiť, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) žať kosou: k. trávu, obilie, k. lúku, k. ručne, strojom; pren. smrť, choroba kosí o hromadnom umieraní ľudí; guľky kosia hromadne usmrcujú;

dok. pokosiť, skosiť


skosiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) kosou pokosiť: s. ďatelinu, obilie, trávu; pren. Krásne lesy sú úplne skosené (Jes-á) zničené.

2. expr. (koho) pripraviť o život, zahubiť, zničiť: Neúprosná smrť skosila Ondríka. (Taj.) Naši skosili fašistov do posledného. (Gab.);

nedok. skášať, -a, -ajú


skosiť2, -í, -ia dok. tech. (čo) urobiť kosým: s. hranol

Morfologický analyzátor

skosiť dokonavé sloveso
(ja) skosím VKdsa+; (ty) skosíš VKdsb+; (on, ona, ono) skosí VKdsc+; (my) skosíme VKdpa+; (vy) skosíte VKdpb+; (oni, ony) skosia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) skosil VLdsam+; (ona) skosila VLdsaf+; (ono) skosilo VLdsan+; (oni, ony) skosili VLdpah+;
(ty) skos! VMdsb+; (my) skosme! VMdpa+; (vy) skoste! VMdpb+;
(nejako) skosiac VHd+;

skosiť dk čo pokosiť, zožať niečo: luku Studeničnu maji skositi, zhrabati likava 1625 u2; co se doticze strani luk, nektere su skosene kľačany 1647; owes se mwože wčas skosit pr 18. st; ty lúčka zelená, kdo ťa včil už skosí ad 18. st; pren kdiž pak juž velmi utrápení ducha mali vipusťiť, vtedy jsú jím hlawi zkosené br 1785 sú sťatí;
-ovať ndk: defalco: skosugem ks 1763

skosiť skosiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor