skonať dk
1. čo skončiť, ukončiť niečo: naposledý abych tuto reč mú skonál, mnozý sobe z gedného kalichu z ginými pjti osskliwegu (IA 1708); neosožy welku misel, malu sylu maťi, nečo začať a neskonať (GV 1755); když král Peleus swau reč skonal, Herkules takto odpowedel (HI 18. st)
F. Baláciusse (kôň) na zem uwrhel a poranil, že do mesta musel odnesen bitj, kde swúg žiwot skonal (VP 1764) skončil
2. zomrieť: (Jakub Krayzl) skonal w nassem pocztiwemm meste (SUČANY 1573); wstal gsy pro nasse spaseňý, kdyžs gsy tak na krýži skonal (CC 1655); gdy, pracug, aby potom tobe dobre bylo, abys dobre umrel a sstasliwe skonal (SK 1697); z dwúch bratru geden giž skonal (VP 1764); swateho Pawla, prwsjho pustownika, kdj skonal, uctilj lwowe (Káz 18. st); -ávať ndk k 1: gak skoro týto wecy pomijgagj, tak skoro žiwot nass hýne, skonáwa (SK 1697); elaboro: z uplna dodelati, dokonáwati, skonáwati (WU 1750); absolvere: zkonáwati (PD 18. st); k 2: in agonia est: umjrá, skonáwá (WU 1750); exspiro: zemjrám, skonáwám (KS 1763); Xtus gakobi skonawati mal, potil se krwu (WS 18. st); skonať sa dk skončiť sa: toho nepoznal žádnj na wssem swete, když se skonal čas (CC 1655); nikdy uskost se neskona, wždy bude trwati (GŠ 1758); gesste sa neskonaly dnowe masa gedeny (Káz 18. st); -ávať sa ndk: od Boroweg pak k Czernemu blatu, kdezto se skonawa Dobrassowsky chotar (TRENČÍN 1640); kde se skonáwá otázka a kde se začjna odpowed (BZ 1749); gradatio: spúsob reči, když se druhé slowo tak začiná, gak se prwnj skonáwá (WU 1750)
skonávať p. skonať