Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu; s. šiju i pren. pokoriť sa

nemať kde → hlavu s.;

nedok. skláňať -a

// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke; pokorne sa s.;

nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skloniť ‑í ‑ia dok.; skloniť sa

kloniť -ní -nia kloň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (čo) ▶ plynulým pohybom dolu vychyľovať zo základnej polohy; syn. skláňať: kvety klonia hlávky; Pušku držal pri pravej nohe, hlaveň klonil k zemi. [L. Ťažký]; Vynášali periny, batohy, matrace a deti, fialoveli od náhleho chladu, klonili hlavy pred bielym svetlom. [L. Ballek]fraz. kloniť šiju poddávať sa útlaku ▷ dok.skloniť

nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňaťzosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiakahovor. skvačiťzložiť (dať dolu): zložiť si okuliarezried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov)zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavuspustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lonaskloniť: skloniť šiju, hlavunachýliťschýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavustiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kloniť, -í, -ia nedok. (čo) nakláňať, skláňať, chýliť: V chladné dlane kloní čelo. (Kras.) Len poslúchať a trpieť a hlavy kloniť (Štítn.) podrobovať sa; otrocky hrdé kloniť šije (Vaj.) poddávať sa útlaku;

dok. skloniť

|| kloniť sa nakláňať sa, skláňať sa, nahýnať sa, chýliť sa: Klasovie sa kloní, len žať. (Ráz.); pren. k. sa na stranu niekoho pridávať sa k niekomu, súhlasiť s niekým: Pochybovači začali sa kloniť na Chlebíkovu stranu. (Vaj.) Slnce sa už klonilo k západu (Kal.) zapadalo. Slnce sa už kloní, zato hreje ešte dosť. (Tim.);

dok. skloniť sa


skláňať, -a, -ajú nedok. (čo) ohýbať, obracať smerom dolu: Storočné smrečiská skláňali haluze. (Bod.); s. hlavu;

dok. skloniť

|| skláňať sa

1. ohýbať sa, nahýbať sa, nakláňať sa: Odstrčil všetkých, čo sa nad neho skláňali, a zišiel z voza sám. (Tim.) Skláňame sa nad jeho hrobom. (Pláv.) Topole skláňali sa vo vetre. (Vám.); pren. Skláňa sa pred svojím osudom (Urb.) podrobuje sa mu, nebúri sa.

2. zvažovať sa: Kopec sa skláňa do doliny. (Tomašč.); pren. Slnce sa skláňalo k obzoru (Taj.) pomaly zapadalo. Večer sa už skláňal nad mestom (Zúb.) chýlilo sa k večeru;

dok. k 1 skloniť sa


skloniť, -í, -ia dok. (čo) vychýliť z obvyklej, polohy smerom dolu, zohnúť, schýliť, nachýliť: Malinký králik ulepil sa na vysoký picháč, skloniac ho až k zemi. (Vaj.) Skloňk pobozkaniu cípik zo zástavy! (Jes.) Vetrovský sklonil svoje oči k zemi (Jégé) sklopil. Sklonil tvár do dlani. (Kuk.) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu. (Heč.); pren. Neviem skloniť šiju svoju a povedať: odpusť (Vans.) pokoriť sa.

do rodnej zeme hlavu skloniť (Horal) zomrieť; nemať kde hlavu (hlavy) skloniť byť bez domova;

nedok. skláňať

|| skloniť sa vychýliť sa z obvyklej polohy smerom dolu, zohnúť sa: Na poli sa jačmeň k zemi sklonil. (Heč.) Evka a Betka sklonia sa nad lavicu. (Ráz.); pren.: Bolo by epochálne, keby sa taký velikán sklonil k maličkej urážanej Katuši (Tim.) znížil sa. K tomu všetkému sa s láskou a úctou sklonil Sládkovič (A. Mat.) pozorne si to všimol;

nedok. skláňať sa

Morfologický analyzátor

skloniť dokonavé sloveso
(ja) skloním VKdsa+; (ty) skloníš VKdsb+; (on, ona, ono) skloní VKdsc+; (my) skloníme VKdpa+; (vy) skloníte VKdpb+; (oni, ony) sklonia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) sklonil VLdsam+; (ona) sklonila VLdsaf+; (ono) sklonilo VLdsan+; (oni, ony) sklonili VLdpah+;
(ty) skloň! VMdsb+; (my) skloňme! VMdpa+; (vy) skloňte! VMdpb+;
(nejako) skloniac VHd+;

skloniť dk čo ohnúť, zohnúť niečo: jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, pod meč hlavičky sklonili asl 1676; když gmenugj neyswetegssy gmeno Gežjss Marya sklonic a odkrygjc hlawu (mlčala) spo 1690; (Karpuš) byl sklonil oči, widel hlubočinu blr 18. st pozrel smerom dolu; declinare: zkloniti pd 18. st
• každy zagiste stara se, aby mel kde hlawu skloniti sp 1696 aby mal prístrešie; prjnucen gsem bil pred nesstesťjm na mne se hrnaucjm hlawu skloňiťj pt 1796 prestať protestovať; když dokonal slowa ta, kolena swa sklonil, chce slysseti prosby twe a te objmati pie 18. st kľakol si;
skloňovať, skláňať ndk: učitele cyrkewny nemagy cyrkew prenasledowaty, ale gi chranity pred ni twary ass k zemi sklaneti cob 17. st; swaty Sstefan w poručenstwy zanechal, aby wsseci, na priklad geho, slissice gmeno Maria, na kolena swe klekali, hlawy swe sklonowali ms 1749; proclino: nachylugem, skloňugem ks 1763; pren nesklonug ku zlemu srdce, když se ti zle dege 1758 nestávaj sa zlým; deň se počal skloňowati kb 1756 končil sa; srdca lidske tak nachiluge, tak skonuge, tak tahne a skrocuge odplata swetska mk 18. st ovláda;
skloniť sa dk vychýliť sa zo základnej polohy smerom dolu, zohnúť sa: ptáčnik skloniwsse se do búdy wábi ptáki op 1685; Salome se sklonila a peknu reverentiu neb uctu ukazala sp 1696; Yežjss sklongjcy seba dole, prstem pisal na zem kb 1756; služebnjk, sklonjcy se, poklonu učinil Pánu kb 1757; sklonil gsem se k nohám pt 1778; pren wek mug skloňil se k nocy cc 1655 blížim sa k smrti; rač se k nam otče skloniti, žadost nassy naplniti kk 1709 všimnúť si nás; skrze pak čas wečerni tu se ma rozumeti den poslednj sudnj, kdj se sklonj den sweta tohoto cs 18. st zanikne tento svet;
skloňovať sa, skláňať sa ndk: sklanagte se werjcy Hospodinu, bydlicymu w swatyni sp 1696; proclinor: skloňugem sa ks 1763; pren deň se sklonuge k skonaný cc 1655 chýli sa ku koncu; člowek se nesklonuge, ňepoňižuge, ginym neustupuge cd 18. st nepokoruje sa

skloňiť skloňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor