skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu; s. šiju i pren. pokoriť sa
● nemať kde → hlavu s.;
nedok. skláňať -a
// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke; pokorne sa s.;
nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje
skloniť -ní -nia skloň! -nil -niac -nený -nenie dok.
skloniť sa -ní sa -nia sa skloň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.
kloniť -ní -nia kloň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (čo) ▶ plynulým pohybom dolu vychyľovať zo základnej polohy; syn. skláňať: kvety klonia hlávky; Pušku držal pri pravej nohe, hlaveň klonil k zemi. [L. Ťažký]; Vynášali periny, batohy, matrace a deti, fialoveli od náhleho chladu, klonili hlavy pred bielym svetlom. [L. Ballek] ◘ fraz. kloniť šiju poddávať sa útlaku ▷ dok. ↗ skloniť
nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť
2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň
ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt
skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavu • sklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečka • nakloniť • nachýliť • nahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekať • ohnúť • zohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prút • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telo • zvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok voza • poskláňať • poschyľovať (postupne, jeden za druhým)
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
kloniť, -í, -ia nedok. (čo) nakláňať, skláňať, chýliť: V chladné dlane kloní čelo. (Kras.) Len poslúchať a trpieť a hlavy kloniť (Štítn.) podrobovať sa; otrocky hrdé kloniť šije (Vaj.) poddávať sa útlaku;
dok. skloniť
|| kloniť sa nakláňať sa, skláňať sa, nahýnať sa, chýliť sa: Klasovie sa kloní, len žať. (Ráz.); pren. k. sa na stranu niekoho pridávať sa k niekomu, súhlasiť s niekým: Pochybovači začali sa kloniť na Chlebíkovu stranu. (Vaj.) Slnce sa už klonilo k západu (Kal.) zapadalo. Slnce sa už kloní, zato hreje ešte dosť. (Tim.);
dok. skloniť sa
skláňať, -a, -ajú nedok. (čo) ohýbať, obracať smerom dolu: Storočné smrečiská skláňali haluze. (Bod.); s. hlavu;
|| skláňať sa
1. ohýbať sa, nahýbať sa, nakláňať sa: Odstrčil všetkých, čo sa nad neho skláňali, a zišiel z voza sám. (Tim.) Skláňame sa nad jeho hrobom. (Pláv.) Topole skláňali sa vo vetre. (Vám.); pren. Skláňa sa pred svojím osudom (Urb.) podrobuje sa mu, nebúri sa.
2. zvažovať sa: Kopec sa skláňa do doliny. (Tomašč.); pren. Slnce sa skláňalo k obzoru (Taj.) pomaly zapadalo. Večer sa už skláňal nad mestom (Zúb.) chýlilo sa k večeru;
dok. k 1 skloniť sa
skloniť, -í, -ia dok. (čo) vychýliť z obvyklej, polohy smerom dolu, zohnúť, schýliť, nachýliť: Malinký králik ulepil sa na vysoký picháč, skloniac ho až k zemi. (Vaj.) Skloňk pobozkaniu cípik zo zástavy! (Jes.) Vetrovský sklonil svoje oči k zemi (Jégé) sklopil. Sklonil tvár do dlani. (Kuk.) Každý, koho pristihol zrakom, sklonil hlavu. (Heč.); pren. Neviem skloniť šiju svoju a povedať: odpusť (Vans.) pokoriť sa.
● do rodnej zeme hlavu skloniť (Horal) zomrieť; nemať kde hlavu (hlavy) skloniť byť bez domova;
nedok. skláňať
|| skloniť sa vychýliť sa z obvyklej polohy smerom dolu, zohnúť sa: Na poli sa jačmeň k zemi sklonil. (Heč.) Evka a Betka sklonia sa nad lavicu. (Ráz.); pren.: Bolo by epochálne, keby sa taký velikán sklonil k maličkej urážanej Katuši (Tim.) znížil sa. K tomu všetkému sa s láskou a úctou sklonil Sládkovič (A. Mat.) pozorne si to všimol;
nedok. skláňať sa
skloniť dk čo ohnúť, zohnúť niečo: jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, pod meč hlavičky sklonili (ASL 1676); když gmenugj neyswetegssy gmeno Gežjss Marya sklonic a odkrygjc hlawu (mlčala) (SPo 1690); (Karpuš) byl sklonil oči, widel hlubočinu (BlR 18. st) pozrel smerom dolu; declinare: zkloniti (PD 18. st) F. každy zagiste stara se, aby mel kde hlawu skloniti (SP 1696) aby mal prístrešie; prjnucen gsem bil pred nesstesťjm na mne se hrnaucjm hlawu skloňiťj (PT 1796) prestať protestovať; když dokonal slowa ta, kolena swa sklonil, chce slysseti prosby twe a te objmati (Pie 18. st) kľakol si; skloňovať, skláňať ndk: učitele cyrkewny nemagy cyrkew prenasledowaty, ale gi chranity pred ni twary ass k zemi sklaneti (COB 17. st); swaty Sstefan w poručenstwy zanechal, aby wsseci, na priklad geho, slissice gmeno Maria, na kolena swe klekali, hlawy swe sklonowali (MS 1749); proclino: nachylugem, skloňugem (KS 1763); x. pren nesklonug ku zlemu srdce, když se ti zle dege (GŠ 1758) nestávaj sa zlým; deň se počal skloňowati (KB 1756) končil sa; srdca lidske tak nachiluge, tak skonuge, tak tahne a skrocuge odplata swetska (MK 18. st) ovláda; skloniť sa dk vychýliť sa zo základnej polohy smerom dolu, zohnúť sa: ptáčnik skloniwsse se do búdy wábi ptáki (OP 1685); Salome se sklonila a peknu reverentiu neb uctu ukazala (SP 1696); Yežjss sklongjcy seba dole, prstem pisal na zem (KB 1756); služebnjk, sklonjcy se, poklonu učinil Pánu (KB 1757); sklonil gsem se k nohám (PT 1778); x. pren wek mug skloňil se k nocy (CC 1655) blížim sa k smrti; rač se k nam otče skloniti, žadost nassy naplniti (KK 1709) všimnúť si nás; skrze pak čas wečerni tu se ma rozumeti den poslednj sudnj, kdj se sklonj den sweta tohoto (CS 18. st) zanikne tento svet; skloňovať sa, skláňať sa ndk: sklanagte se werjcy Hospodinu, bydlicymu w swatyni (SP 1696); proclinor: skloňugem sa (KS 1763); x. pren deň se sklonuge k skonaný (CC 1655) chýli sa ku koncu; člowek se nesklonuge, ňepoňižuge, ginym neustupuge (CD 18. st) nepokoruje sa