sklo -a skiel s.
1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: tabuľové, mliečne, bezpečnostné, olovnaté s.; chem. vodné s. viskózna zelenkastá tekutina z kremičitanu sodného al. draselného
2. výrobok z tejto látky: odrazové, obalové, zväčšovacie s.
● byť čistý, hladký ako s. celkom; expr. cez s. med lízať mať blízko niečo príjemné a nemôcť to využiť;
skielko -a -lok, sklíčko -a -čok, skielce -a -lec s. zdrob.
sklo, -a, skiel str.
1. tuhá, obyč. priehľadná hmota majúca značnú tvrdosť, ale i krehkosť; predmet z tejto hmoty, obyč. vo forme tabuľky (napr. na okne ap.): Zaplesne obločné krídla, až sa z nich vysype sklo (Heč.) Začal sa holiť v začmudenom skle okna. (Al.);
sklár. beztvárny tuhý roztok podvojných kremičitanov s prebytočným kysličníkom kremičitým, vyrobený žiarovým spôsobom: tabuľové, zrkadlové, optické, mliečne, olovnaté, kobaltové, duté, jenské, liate, krištáľové, ohňovzdorné, ochranné, brúsené s.; chem. vodné s. roztok kremičitanu sodného a draselného al. zmes oboch; min. mariánske s. väčšie priehľadné dosky sadrovca
● byť hladký ako (ani) s. veľmi hladký; byť ako (ani) s. priehľadný; lesknúť sa, byť ako (ani) zo skla veľmi sa lesknúť; lízať med cez sklo nemôcť užiť príjemnú vec; hovor. daj si to za sklo výraz odmietnutia, opovrhnutia;
2. sklená nádoba al. nádoby, obyč. sklenica al. iné predmety zo skla: Keď fazuľa vychladne dáva sa do skiel. (Vans.) Bola na ňom [na stole] krištáľová váza, ťažké striebro, jemné sklo. (Jégé)
3. sklená hmota obyč. v tvare šošovky s optickými účinkami: zväčšovacie s.; Na očiach má sklá v zlatých rámoch. (Tim.) Mal na nose okuliare s hrubými sklami. (Karv.);
sklíčko, -a, -čok, zried. i skielko, -a, -lok i skielce, -a, -lec str. zdrob. k 1 kúsok skla
(jedno) sklo; (bez) skla; (k) sklu; (vidím) sklo; (hej) sklo!; (o) skle; (so) sklom;
(tri) sklá; (bez) skiel; (k) sklám; (vidím) sklá; (hej) sklá!; (o) sklách; (so) sklami;
skielko p. sklo
sklený p. sklo
sklo [sk-, ck-] m 1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: w gedneg almarie skla na obloky trenčín 1597; sklo krisstalowu podobu ma kob 1666; sklo gest naylepssy byle, čyste, swetle hl 17. st; vitrum: sklo ks 1763; vitrum: sklo ap 1769 o farm antimonium: jedovyté sklo lc 1707 sírnik draselnoantimónový; chem vitrum antimonii: sspisglasowé sklo nepriezračná sklovitá hmota z popola antimónu; recrementum vitri: žluče sklo škvara al. pena vznikajúca pri tavení skla tt 1745 • tento žjwot náss gest gako pena na wode, gako raný rosa, gako sklo ale krechke sk 1697 nestály; hle mesto, ulice geho čisté zlato, gakožto sklo pregasné blr 18. st prekrásne 2. výrobok z tejto látky: skla na oknech czele 4 trenčín 1658; dom, w kterem instans sedy, žeby zase opustil, takže w nem any stola, any czkla nebilo v. jaseno 1687 sklené nádoby; gestli bich gá čítati wedel, skél bich nepotrebuwál, nebo giné wšecko widím bu 1795 okuliarov; obraske za sklom f 1 75 d pukanec 18. st zasklené a zarámované o kdiž starý lidé s knihi čítati chcegú, očné sklá na nos strkagú bu 1795 okuliare; paprssky slunečne zažijhagj drewo skrze palčiwé sklo op 1685 cez lupu; telescopium: prehledagjcé sklo ks 1763 ďalekohľad; zdaleka a gako pres negaki perspektiw, pres negake hwezdarske sklo na kraginu blahoslawenich musime se diwat mk 18. st ďalekohľad; sklený, sklenený, sklový príd 1. vyrobený zo skla: okna sklowe, oblok sklowj polamanj s. l. 1637; okna su sklenne a drewene kob 1666; gombiczkov sklennich 6 beckov 1729; kalamar sklenny geden nitra 1770 o s-é oči okuliare: ambrožka zrak wostrý nawracuge a mnozy sau swedkowe, kteriž nemohsse prwe čyst bez ocžj sklennich, kdiž vžiwaly tohoto, čyste widely mt 17. st; conspicillum: sklenné oči ks 1763 • any newim, ze by se toliko lidi we wodach potopilo, gako se gich potopilo a mizerne zahinulo w mori sklenenim, to gest pri sklenkach, flasskach bez miri užiwanich spr 1783 upili sa na smrť 2. týkajúci sa výroby skla: (list) dan z Wascze, z huthy starey sklenney važec 1585; officina vitriaria: huťa sklenná ks 1763 3. majúci podobu skla: o sklenná žluč aneb galles zaslužj tež mezy této prostredky zamjssaná býti, nebo sebu nese mnohé slané častky škd 1775 dubienka, gales; skielko: [-é-] s dem k 1: vitrum: skélko pd 18. st