sklamanie [-í] s
1. pocit rozčarovania zo zmarenia nádejí: rozpamatugu se oni tam na swetske hodnosti, na roskosse, na bohactwy, že sa totissto wssecko to w okamzeni pominulo, že len toliko sklamani gegich bili ms 1758
2. klamanie, oklamanie: fallacia: sklamanj ap 1769; powažug, gak mizerný a bjdný gest swet, tenť gest w prawde mjsto a sskola bludu, lžj, sklamánj, lakomstwj mps 1777