sklamanie nesplnenie očakávaní • rozčarovanie: trpké sklamanie, rozčarovanie • dezilúzia: zakúsiť dezilúziu
sklamanie, -ia str. pocit duševného rozladenia, rozčarovania zo zmarenia nejakých nádejí: trpké, bolestné s.; ľúbostné s. (Tim., Mráz); Dostávajú sa mi do rúk práce začínajúcich autorov a z väčšiny z nich zažívam bolestné sklamanie. (Mráz)
(jedno) sklamanie; (bez) sklamania; (k) sklamaniu; (vidím) sklamanie; (hej) sklamanie!; (o) sklamaní; (so) sklamaním;
(štyri) sklamania; (bez) sklamaní; (k) sklamaniam; (vidím) sklamania; (hej) sklamania!; (o) sklamaniach; (so) sklamaniami;
sklamanie [-í] s 1. pocit rozčarovania zo zmarenia nádejí: rozpamatugu se oni tam na swetske hodnosti, na roskosse, na bohactwy, že sa totissto wssecko to w okamzeni pominulo, že len toliko sklamani gegich bili ms 1758 2. klamanie, oklamanie: fallacia: sklamanj ap 1769; powažug, gak mizerný a bjdný gest swet, tenť gest w prawde mjsto a sskola bludu, lžj, sklamánj, lakomstwj mps 1777