skladateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto skladá, tvorí hudobné dielo: hudobný s., operný s.; skladateľ Figuš Bystrý (Al.);
2. zastar. autor slovesného diela: Hurban považuje Rietmüllera za skladateľa knižky. (Vlč.)
3. šach. tvorca šachových úloh;
skladateľka, -y, -liek ž. k 1;
skladateľský príd. k 1: s. talent; s-á práca