skladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, zried. i koho). klásť, dávať z niečoho dolu: Vanovský skladal mechy z voza. (Vaj.) Pri bráne skladali z káry jablká. (Žáry) Čiapku neskladal z hlavy. (Ondr.) Gazdiná skladá okuliare. (Tim.) Ale ma neskladajte, iba vLučatíne. (Taj.)
2. (čo) klásť, dávať dohromady, spájať; zostavovať: Gazdovia skladajú skaly do stohov nad školskou záhradou. (Tim.) Starý Praskovský vzdychal, skladajúc ruky na prsiach. (Jégé); pren. Skladala si svet. ako ten hlúpy Jano v rozprávke. (Tat.); fyz. s. sily nahradzovať účinok niekoľkých síl. účinkom jednej sily
● s. ruky do lona ničnerobiť;
3. (čo) prekladať, prehýbať do záhybov: Pani naklonila hlavu, skladajúc servítku. (Kuk.) Adam pomáhal Zoši skladať bielizeň. (Jégé)
4. (čo) dávať, klásť niekam, odkladať: Skladá na posteľ kabát i baranicu. (Taj.) Skladá šitie a berie sa spoza stola. (Podj.) Všetko jej skladajú k nohám. (Ráz.) Dar svoj ti skladám. (Taj.); pren. Všetku vinu skladal na plecia aktivu. (Min.)
● s. zbrane vzdávať sa boja;
5. (čo) klásť jeden k druhému, zhromažďovať: Ani jeden z halierov nedám, ktoré som si krvopotne skladala. (Barč) Hreščová neskladala majetky. (Tat.)
6. (čo) zostavovať, tvoriť, písať, najmä hudobné al. slovesné dielo: s. pieseň, operu; s. verše; Zostavoval účty, skladal i všelijaké žiadosti. (Fr. Kráľ) P. Valaský skladá — dejiny literárnych snažení v Uhrách. (Vlč.) Skladám si v duchu akúsi ruskú vetu. (Pláv.)
7. (čo) (o niektorých úkonoch) robiť, konať, činiť: s. skúšku, s. maturitu; s. sľub, prísahu; s. účty robiť vyúčtovanie; zastar. s. počet (Kal., Horal) účtovať; Vrelú vďaku vám skladám. (Sládk.)
8. s. nádej, dôveru ap. (do koho, do čoho, star. i v koho, v čo) spoliehať sa v niečom na niekoho, na niečo: Skladali nádej do hostinskej. (Záb.) V syna som všetku svoju úfnosť skladala. (Tim.) Cítim sa vysoko poctený prejavom dôvery, ktorú vo mňa skladáte. (Zúb.) Najväčšiu dôveru skladá do svojich rúk. (Švant.) V jeho prácu skladal veľké nádeje. (Mráz)
9. (čo) vzdávať sa, zriekať sa niečoho: Skladám týmto úrad konzula. (Karv.) Skladám službu cisársku. (Kal.)
10. (čo) odvádzať nejakú sumu, splácať: Skladám príslušnú sumu. (Ráz.);
dok. zložiť
|| skladať sa
1. (z čoho, z koho) byť zložený z niečoho, pozostávať Tábor sa skladal z dvoch zemlianok. (Zúb.) Stráž sa skladá z dvadsiatich chlapcov. (Barč)
2. konať medzi sebou zbierku na niečo, dávať príspevky na niečo: Skladali sa na pol litra plzenského. (Vaj.) Celá dedina skladala sa mu na proviant. (Zát.)
3. zastar. ukladať sa: Ľud sa skladá na pokoj. (Tim.) Vybral si voľný stôl a pomaly sa pri ňom skladal. (Tat.);
dok. zložiť sa
zložiť, -í, -ia dok.
1. (čo, zried. i koho) dať dolu (obyč. z niečoho), sňať a uložiť, položiť niekde: z. tovar z voza, z. čiapku, klobúk z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo; Zložil čajník z trojnožky. (Bedn.) Na stoličke je vrece s múkou, poď mi ho zložiť. (Kuk.) Doviezol ju (Žltovlásku) a zložil v chalupe. (Dobš.); pren. Zloží jej ťarchu z duše. (Kuk.) Zlož zo seba všetok umelý chlad, všetku pretvárku (Tim.) prestaň sa pretvarovať.
● z. klobúk pred niečím, niekým oceniť, uznať vysokú hodnotu niečoho, niekoho; z. účty z niečoho vyúčtovať z nejakej činnosti;
2. (čo) dať dohromady, spojiť v celok, zostaviť, poskladať: Mal teraz pozbierať kolieska, osky, kamene i vlások — ale ako ich zložiť, aby to boli zas hodinky? (Jil.) Sám si ho (auto) zloží, stvorí z čudesných súčiastok. (Tat.) Čierna tvár Nemcova ako by bola zložená zo samých svalov. (Min.); z. si stavebnicu; z. ruky (k modlitbe) zopäť; z. ruky do lona, pren. prestať robiť, prestať byť činný; sedieť so zloženými rukami (Kuk.);
pren. nič nerobiť; vysoká, mocne zložená deva (Vaj.) urastená;
3. (čo) preložiť, prehnúť do záhybov, poskladať: z. papier, list, noviny; Vyzliekol si kabát, opatrne a presne ho zložil. (Min.) Sňal Tomášovi z hlavy čapicu, zložil ju v poly. (Zúb.); pren. Zložil tvár k úsmevu (Kal.) nastrojil, prichystal.
4. (čo) položiť nabok, odložiť, uložiť: Hostia si zložili veci a sadli si spolu s domácimi okolo stola. (Tat.) Mašličku si iste pred jedlom zložil. (Taj.) Majstri zložili robotu a bolo treba dať oldomáš. (Tim.) z. zbraň, pren. a) prestať bojovať, b) prestať sa usilovať o niečo; pren. z. smútok prestať nosiť smútočné šaty; Ty si chytro zložila pokoru za mužom. (Kuk.)
● nemať kde hlavu z. nemať sa kde ubytovať; z. (svoje) kosti, údy, expr. i hnáty niekde a) zomrieť, b) byť pochovaný. Ujde sa každému len toľko, aby mal kde kosti zložiť. (Zgur.)
5. expr. (koho) zraziť na zem, skosiť, skoliť: z. súpera, protivníka (napr. pri zápase); poľov. slang. z. zver zastreliť; pren. únava, slabosť ho zložila premohla; Ľahko vie zložiť protivníka v politických diskusiách (Laz.) slovami premôcť.
● hovor. z. niekoho na lopatky a) poraziť, premôcť, b) znemožniť: Zloží na lopatky akéhokoľvek mládenca. (Tat.)
6. (čo) vytvoriť, zostaviť, napísať hudobné al. slovesné dielo, skomponovať: z. pieseň, operu, melódiu, z. verš, báseň;
7. (čo) (o niektorých úkonoch) urobiť, vykonať, podstúpiť: z. skúšku, z. doktorát, z. maturitu, z. sľubu, z. prísahu; z. poctu, úctu niekomu, niečomu vzdať úctu, uctiť si niekoho niečo: Chlap v rokoch zloží dievčaťu peknú poklonu: Dievča, vy ste najpeknejší šperk (Tat.) prejaviť uznanie, obdiv. Ja som len zložil spoveď (Vaj.) vyspovedal som sa; zložiť hold k nohám veľkého panovníka (Zúb.) pokloniť sa;
8. (čo na koho, na čo, do čoho, zastar. i v koho, v čo, zried. i v kom, v čom) zveriť, prenechať: (Dlhy) by vďačne na neho zložila. (Tim.) Polovicu starostí zložil žene na plecia. (Kuk.); zložiť moc do rúk zemianstva (Kal.); Ďakujem vám za dôveru vo mne zloženú. (Kal.)
9. hovor. (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho; upustiť od niečoho: Zábojník zložil úrad. (Vaj.) Zložil som direktorstvo pre vašu nevďačnosť. (Kal.) Musí zložiť mládenecké obyčaje. (Kuk.)
10. (čo) splatiť, zaplatiť: z. peniaze v hotovosti, z. podiel; Zložil som päťsto zlatých. (Kuk.);
nedok. skladať
|| zložiť sa
1. zaujať ležiacu al. sediacu polohu; položiť sa: (Kotkuľa) biedne sa zložila na zem a dala sa do tichého náreku. (Jaš.) Nečakane sa zložil na stoličku. (Tat.)
2. (na čo i bezpredm.) urobiť medzi sebou zbierku, poskladať sa: Zložili sa na víno. (Taj.)
3. uložiť sa do záhybov, dovedna, skrčiť sa, poskladať sa: Pery sa jej zložili do posmešného úsmevu. (Jes-á)
4. odložiť si vrchné šatstvo (napr. kabát, klobúk), batožinu ap., poskladať sa: Iste sme nešli do hotela zložiť sa, odpočinúť, umyť. (Bodic.) Zložte sa a sadnite si! (Hor.) Len čo sa zložila, hneď sa vybrala do záhrad. (Kuk.)
5. ubytovať sa (obyč. na kratší čas), usadiť sa, usalašiť sa niekde: Bol by sa zložil v škole, ale učiteľ nebol s nami. (Taj.) Keď bol u nás jarmok, richtár i so svojou ženou zložili sa u nás. (Kuk.) Vojenská hospodárska správa sa zložila v Stodolišti. (Heč.);
nedok. skladať sa